ŽENEVA. Ekonomická vojna o importné clá na banány smerujúce do Európskej únie sa blíži ku koncu. Prielom v spore medzi dvoma skupinami krajín pestujúcich banány a Európskou úniou sa podaril na rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Ženeve. Odstránila sa tak jedna z prekážok, ktorá blokuje dohodu o liberalizácii svetového obchodu.
O nových pravidlách obchodovania medzi chudobnými a bohatými krajinami sa už viac ako týždeň dohadujú desiatky ministrov a približne 800 ďalších vyjednávačov z celého sveta. Koncom minulého týždňa sa rozhovory dostali do krízy a viacerí vyjednávači tvrdili, že dohodu nebude možné dosiahnuť. Znamenalo by to krach rozhovorov na ďalších niekoľko rokov. Pokrok v spore o banány by mal pomôcť rokovania opäť oživiť.
Problémové banány
Importné kvóty a clá na banány dovážané do EÚ spôsobujú trenice medzi skupinou krajín Latinskej Ameriky a skupinou afrických, karibských a pacifických (APC) štátov. Európska únia zvýhodňovala dovoz banánov z krajín APC, ktoré sú zväčša bývalými európskymi kolóniami. To sa nepáčilo štátom z Latinskej Ameriky ani Spojeným štátom, keďže nadnárodné firmy so sídlom v USA exportujú podstatnú časť banánov vypestovaných v Latinskej Amerike.
Európska únia sa dohodla so stredoamerickými štátmi na postupnom znižovaní dovozných kvót do roku 2017, pričom prvé škrty v clách možno čakať už na budúci rok. „Banánové vojny, ktoré trvali 16 rokov, sa skončili. Nechali sme za nami najväčší spor v histórii WTO,“ povedal po rokovaniach zástupca Kostariky Ronald Saborio Soto.
S riešením však nesúhlasia pôvodne zvýhodňované krajiny APC. Ich pestovatelia už nebudú od konkurencie chránení dovoznými clami, chcú viac času, aby sa na zmenu pripravili. Aj napriek výhradám sa predpokladá, že dohodu sa napokon podarí uzatvoriť. Jej neúspech by sa pravdepodobne preniesol do všeobecných rozhovorov o otvorení obchodu. Snaha o obchodné zblíženie bohatých a rozvíjajúcich sa krajín by novú vojnu o banány neprežila.
Berná minca
Každá z rokujúcich strán má čo získať. Bohaté krajiny chcú, aby rozvíjajúce sa ekonomiky otvorili svoje obrovské trhy pre ich priemyselné výrobky. Rýchlo rastúce krajiny ako napríklad India, Brazília či Čína zas potrebujú, aby bohaté krajiny prestali deformovať poľnohospodársky trh clami a dotáciami pre domáce farmy. Umožnilo by im to využiť výhodu nižších výrobných nákladov v poľnohospodárstve aj na rozvinutých trhoch. Problém je dohodnúť sa na výhodách, ktoré si štáty navzájom poskytnú.
Európska únia ponúkla, že obmedzí vrchný limit na dotácie pre poľnohospodárov na 27,6 miliardy eur ročne. V súčasnosti by farmárov teoreticky mohla podporovať až 110 miliardami eur. Spojené štáty ponúkli zníženie dotačného stropu z 48 miliárd na 15 miliárd dolárov. Chudobné krajiny tvrdia, že to pre ich farmárov nestačí. Argumentujú tým, že EÚ by dotácie znížila aj tak, keďže plánuje reformovať spoločnú poľnohospodársku politiku. Farmári v USA zas profitujú z vysokých cien potravín a vláda ich v súčasnosti reálne dotuje 7 miliardami dolárov ročne, teda menej, ako je navrhovaný strop. Rozvojové krajiny tvrdia, že by za ústupky, ktoré by vystavili ich rozvíjajúci sa priemysel konkurencii vyspelých ekonomík, nezískali protihodnotu. Západní vyjednávači už ďalšie ústupky robiť nechcú.
Posledná šanca na dohodu
Súčasné kolo rokovaní je poslednou šancou, ako dohodu v dohľadnom čase aspoň načrtnúť. Pre prezidentské voľby v USA a voľby v Indii by boli ďalšie rokovania v tomto roku nepriechodné. Krach rozhovorov by mohol povzbudiť niektoré krajiny k ešte väčšej ochrane svojich trhov a ďalej obmedziť tok svetového obchodu už aj tak zužovaný vysokými cenami potravín a úverovou krízou. „Svet nepochopí, že sme sa nedokázali chopiť tejto príležitosti a uzatvoriť kolo rokovaní, ktoré nám môže veľa priniesť,“ povedal koncom minulého týždňa šéf WTO Pascal Lamy.
