WASHINGTON, BRATISLAVA. Nebyť studenej a 2. svetovej vojny, možno by sme dnes nelietali do vesmíru. Preteky v zbrojení totiž priniesli okrem iného raketové motory používané na cesty do kozmu. Aj vďaka nim dnes môžeme písať históriu NASA.
NASA vznikla v roku 1958 ako nástupnícka organizácia Národného poradného výboru pre letectvo NACA, keď 34. prezident USA a bývalý generál Dwight E. Eisenhower prinútil Kongres, aby úrad pre letectvo a vesmír schválil. Úrad mal byť reakciou na sovietske vesmírne víťazstvá.
NASA kedysi
Vo vesmírnych pretekoch mali aj naďalej chvíľu navrch Sovieti. Po prvých úspechoch v podobe družice Sputnik a letu Jurija Gagarina sa však 35. prezident USA J. F. Kennedy rozhodol, že míľnikom bude Mesiac.
Sľuby NASA splnila. Na Mesiaci 20. júla 1969 pristála misia Apollo 11 a Neil Armstrong ako prvý vkročil na mesačný povrch s vetou „malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“.
Nasledovali slávne sondy Pioneer, ešte slávnejšie Voyager, raketoplány či vesmírna stanica Skylab. Aj keď posledný projekt možno považovať za fiasko. Sovietsky Mir bol spoľahlivejší.
Už v polovici 70. rokov Sovieti a Američania spolupracovali na vesmírnych cestách. Takzvaný Apollo-Soyuz Test Project sa uskutočnil v júli 1975. Dnes ruská i americká vesmírna agentúra spoločne budujú Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Spolu s Európskou úniou, Kanadou a Japonskom.
NASA však čelí menšej kríze. Americký Kongres sa snaží zoškrtať pre vysoké vojenské výdavky v Iraku a Afganistane jej plánovaný rozpočet, čo sa nemôže neodraziť v škrtoch na vesmírne misie a výskum. Hrozilo dokonca, že NASA odpojí jeden z dvojice prekvapivo úspešných a presluhujúcich marťanských roverov Spirit a Opportunity.
Oproti roku 2006 je tohtoročný rozpočet totiž reálne takmer o pol miliardy dolárov menší. Aj pre slabý dolár.
V súčasnosti sa agentúra venuje najmä skúmaniu Marsu a pochopeniu existencie a fungovania vody na tejto planéte. Dokázaná bola už misiou Mars Odyssey v roku 2002. Jej prítomnosť potvrdila aj aktuálna misia Phoenix.
Návrat na Mesiac
Ambicióznejším cieľom je plánovaný návrat ľudskej posádky na Mesiac. Prezident George Bush pred štyrmi rokmi povedal, že pristáť na zemskej družici sa pokúsia do roku 2020.
Američania by na Mesiaci chceli vybudovať aj základňu, odkiaľ by sa mohlo pokračovať na Mars. Nedávno však NASA priznala, že stále rýchlejšie napredujúca Čínska národná vesmírna agentúra, vytvorená v roku 1993, by na Mesiac dokázala tajkonauta poslať skôr. Má totiž dostatok prostriedkov i národnej ctižiadostivosti.
NASA sa pritom rovnako vyjadrila, že plánuje poslať ľudskú posádku aj na Mars. Predbežný odhad je zhruba do roka 2031, dovtedy však musí vyriešiť problémy so zásobovaním astronautov a dlhodobým pobytom v beztiažovom stave.
Najreálnejšia sa javí cesta pestovania vlastných potravín a recyklácia. Uvidíme, pred agentúrou stále stoja napínavé výzvy.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
