Slovensko je jednou z najlesnatejších krajín v Európe – zhruba 42 percent jeho územia pokrývajú lesy. Náš najväčší lesný podnik Lesy Slovenskej republiky zamestnáva viac ako 4000 lesníkov. „A k tomu treba prirátať urbariátne, cirkevné a mestské lesy,“ upozorňuje hovorkyňa Lesov Anita Fáková.

Na to, aby človek mohol vykonávať prácu lesníka, stačí stredoškolské vzdelanie lesníckeho smeru a tento odbor sa dá študovať na niekoľkých stredných školách. Pred rokmi boli s obsadzovaním miest na lesných správach problémy, pretože platy boli nízke a tak ľudia s odborným vzdelaním hľadali iné možnosti.

„Keď som bol chlapec, často som prázdninoval u deda-horára a tiež som si myslel, že raz budem mať horáreň, tak som lesníctvo vyštudoval, aj som istý čas v lese robil. Ale realita bola trošku iná, ako som si predstavoval, tak som nakoniec zakotvil inde,“ hovorí bývalý adept lesníctva Luboš Silný a spomína na časy, keď sa šplhal po kmeňoch smrekov do pätnásťmetrovej výšky nazbierať šišky na výsadbu mladých stromčekov.

Denný chlieb lesníka

– ťažba dreva

„Teraz už je to platovo lepšie, ale robota to nie je taká romantická, ako si ľudia predstavujú,“ hovorí vedúci závodu Šaštiny Roman Struhár. „Niekedy je to pekné, ale do lesa treba ísť, či je mínus tridsať alebo plus tridsať stupňov. Aj preto sa hovorí, že lesník nepozná zlé počasie.“

Denným chlebom lesníka je najmä ťažba dreva: dáva podklady na jej plánovanie, vyznačuje stromy, ktoré treba vyťať, aby sa splnil plán, kontroluje porasty, navrhuje plánovanie novej výsadby.

Ďalším bodom programu je starostlivosť o lovnú zver a sprevádzanie klientov, ktorí si zaplatili za odstrel srnca, či diviaka.

A dnes pribudla lesníkom ďalšia robota; hnevajú ich korčuliari, bicyklisti a najmä štvorkolkári, ktorí brázdia lesné chodníky. Najmä v okolí Bratislavy je to podľa miestnych hotová katastrofa – ani psíčkari z novopostavených viliek na okraji mesta nie sú ochotní vodiť svojich miláčikov na vôdzke a tak plašia lesnú zver.

Ale napriek nevypočítateľnému počasiu, ľuďom a pribúdajúcim papierovačkám majú lesníci svoju robotu radi. Pracovný deň v lese je predsa len iný ako v kancelárii alebo fabrike.

Z dejín lesníctva

1250 – najstaršia písomná zmienka o osade kráľovských lesných hájnikov pri Zvolene

1464 – kráľ Matej potvrdil hájnikom z Môťovej výsady

1565 cisár Maximilián vydal prvý lesný poriadok

1751 – reštrikt Márie Terézie; vznikli prvé lesné úrady, po prvý raz oddelené od baníctvo od lesníctva

1770 – na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici začala výučba lesníctva

1774 – narodil sa Jozef Dekret Matejovie priekopník moderného lesného hospodárstva