Letná olympiáda v Pekingu - kliknite pre najnovšie informácie.
Odpoveď znie: Mexiko 1968, Mníchov 1972, Montreal 1976, Moskva 1980, Los Angeles 1984, Soul 1988, Barcelona 1992, Atlanta 1996, Sydney 2000, Atény 2004.
Väčšina dospelých ľudí v Japonsku by na túto otázku odpovedala správne a bez zaváhania. Niežeby mali Japonci lepšiu pamäť alebo čo. Je to len preto, že Japonci sú do olympiády úplne zbláznení. Jej priebeh pozorne sledujú a veria, že je to tak na celom svete. Z generácie mojich rodičov si všetci v Japonsku pamätajú meno československej gymnastky Věry Čáslavskej. Všetci moji rovesníci zasa poznajú meno Carl Lewis - americký atlét. Na Slovensku, myslím, jeho meno natoľko nerezonuje, získal totiž mnoho zlatých medailí na olympiáde v Los Angeles, ktorú Československo a ďalšie krajiny východného bloku (okrem Rumunska a Juhoslávie) bojkotovali. Ale ja mám podobnú skúsenosť. Nepamätám si nič o letnej olympiáde v Moskve, pretože tú bojkotovalo Japonsko a ďalšie krajiny podľa vzoru Ameriky. Médiá o nej informovali sporo. Spomínam si iba na jeden silný moment z televízie, keď na tlačovej konferencii sklamaní japonskí atléti plakali. Zaujímalo by ma, ako prežívali olympiádu v Los Angeles slovenskí športovci.
Ázijčania sú väčšinou menšieho vzrastu, nie príliš svalnatí. Tento fakt ich v súťažiach s dobre stavanými Európanmi či Afričanmi znevýhodňuje. Ale v rámci ázijských krajín sa Japonsku na olympiádach veľmi dobre darí.
Myslím si, že dobré športové výsledky nás zbavujú pocitov menejcennosti, komplexov vyplývajúcich z malého vzrastu, a to je podľa mňa aj jeden z dôvodov, prečo sa japonskí diváci nevedia odtrhnúť počas olympiády od televíznej obrazovky. Niektorí to však berú až príliš vážne, ako keby tam išli atléti do vojny bojovať za vlasť.
V roku olympiády sa v Japonsku veľmi dobre predávajú televízory. Obchodníci ťažia z tejto udalosti už od čias tej tokijskej. Každý chce mať zo sledovania kvalitný farebný zážitok. Mimochodom, Tokio je opäť jedným z kandidátov na letné olympijské hry v roku 2016 spolu s Chicagom, Riom de Janeiro a Madridom. Treba však povedať, že napriek tomu, s akou obľubou sa stretávajú u Japoncov olympijské hry na televíznej obrazovke, s takou obavou až nechuťou prijímajú Tokijčania ponuku byť hostiteľskou krajinou. Hovoria: "Tokio sa už nepotrebuje zviditeľňovať." Iní volajú: "Nechceme väčšiu tlačenicu. V Tokiu je už aj tak dosť ľudí!" a podobne.
Po olympiáde v Tokiu v roku 1964 zaznamenalo Japonsko rýchly rast ekonomiky, rovnako ako sa to udialo v kórejskom Soule. Olympiáda má pomáhať krajinám, ktoré sa práve ekonomicky vyvíjajú. Možno sa to udeje aj v Číne po olympiáde v Pekingu. No propagátori budúcej olympiády v Tokiu hovoria, že je to zastaraný názor. Nová olympiáda musí byť aj ekologická a z tohto hľadiska považujú Tokio za vzor a správnu voľbu. No počul som, že na túto strunu už plánuje hrať aj Londýn v roku 2012. Je to zaujímavé, ak sa to podarí zrealizovať. Som zvedavý na budúce ekologické olympiády.
n Zo zákulisia
Mestá kultúry
strana 20
n Deti modernej vedy
Max von Laue
strana 21
n Téma
Ľudia chcú byť klamaní
strana 22
n Víkend v kuchyni
Dnešné menu: Cesto
strana 27
n Na cestách
Planina Nazca v Peru
strana 30
n Relax
S Adelou Banášovou strana 32
