Pôvodný interaktívny román na pokračovanie.
Všetky jeho diely nájdete na www.sme.sk/radioaktivni/.
Autor: Gustáv Murín
Kľúčové slovo nie je nakoniec ani ozajstné slovo. Na pohrebe sa sústavne opakovalo jedno zdanlivo nič nehovoriace spojenie, hovorilo sa o „A1". Je to len znak, ale zahraniční kolegovia aj tak hneď zareagujú a okamžite vedia, o čom sa hovorí.
Jeden z dvoch cudzích návštevníkov ukáže na zástup gumákov vyrovnaných na veľkom stole hlavného laboratória.
„Vzorky po havárii A1?"
Gyra len hrdo prikývne, jeho predpoklad sa dokonale naplnil. Len čo prehovoril Daxu, ten už Rakúšanov prehovárať vôbec nemusel. Jadrové elektrárne milujú ako kozie bobky v polievke. A hoci táto koza zdochla už pred dvadsiatimi rokmi, dodnes zanecháva žiarivé bobky. Tie zasa, ak by to spoločné testy potvrdili, môžu pochovať aj celú ešte stojacu elektráreň v Kostolniciach, kde po havarovanej A1 postavili štyri iné reaktory ruského typu.
„Máte povolenie na publikovanie?"
Daxa s Gyrom na seba pobavene pozrú.
„To sa u nás od pádu komunizmu nenosí. Povolenie nepotrebujeme..."
Mladý šéf rakúskej delegácie v Daxových rokoch zamyslene pokýva hlavou.
„U nás potrebujeme povolenie vedenia aj bez komunizmu. Ale toto - ak niečo nájdeme - povolia radi. Možno budeme aj na prvých stránkach denníkov!"
Na seriózneho vedca je to nezvyklá skratka od podmienečného tónu k presvedčeniu, že to, čo majú pred sebou, je hodné hlavných novinových titulkov. Ale svedčí o tom, že Rakúšania nezakrývajú nadšenie. Veď kto iný by im dal do ruky dôkazy o tom, že nenávidená jadrová elektráreň rozosieva do svojho okolia žiarivé stopy? Kto iný by sa k nim vôbec dostal? A kto iný by ocenil, že práve oni môžu dať nevyhnutným bio-testom punc medzinárodnej spolupráce?
Ústav experimentálnej biológie má ako jeden z nosných programov výskum rádioaktivity malých dávok. Ten projekt je aj na svete unikátny a pritom je to také jednoduché. Načo sa zaoberať veľkými dávkami rádioaktivity, ktoré sa bežne nevyskytujú, ak tu všade okolo nás máme to malé, všedné, „každodenné" žiarenie, ktorým prechádzame všetci bez toho, aby sme si to všimli? Radón v stavbách našich príbytkov tvorí až 49 % registrovaného žiarenia. Temný pozdrav po černobyľskej katastrofe a všetkých doterajších jadrových pokusoch len 0,3 %. A pritom výbuch reaktora uprostred ukrajinskej stepi tej noci rozmetal desaťkrát viac rádioaktívneho materiálu ako po hirošimskej bombe.
Malé dávky rádioaktivity sú bežnou súčasťou nášho životného prostredia už tisícročia. V iránskej provincii Ramsar je až stonásobne vyššie prirodzené rádioaktívne žiarenie, než je celosvetový priemer, a predsa tam už stáročia ľudia žijú bez následkov, ako vyššia úmrtnosť či zvýšený výskyt vrodených defektov u detí.
Následkami jadrových havárií alebo pokusov s atómovými bombami sa zaoberá deväťdesiatdeväť zo sto pracovísk špecializovaných na rádioaktivitu. Tento Ústav a najmä Laboratórium vedené Františkom Gyrom sa však špecializuje na malé dávky rádioaktivity.
Toto vedecké pracovisko je unikátne. Vďaka tej unikátnosti ale nemôže pracovať s takými veľkými dávkami, aké sú v tých tajomných Gyrových vzorkách. Preto je nutné, aby Daxa kontaktoval najbližšie zahraničie: Rakúšanov, ktorí majú možnosť tieto vzorky spracovať. Preto to bratstvo, ktoré nadchýna aj ich.
„To chce prípitok! Ale takýto ste ešte nikdy v živote nepili..."
Gyra sa len pousmeje. Veď pije všetko, čo tečie, len asfalt nie, lebo ten tečie pomaly. Čím by ho už títo mohli prekvapiť?
Na pokyn vedúceho malej rakúskej delegácie, zvaného Ernst, vytiahne jeho asistent z tašky fľašu s temne hnedým obsahom. Opatrne ju položí k fľašiam s vínom, ktoré už stihli načať, medzi poháre z laboratórneho skla a popolník, lebo Ernst s nadšením využíva, že na tomto pracovisku sa ešte fajčí bez obmedzenia. V skutočnosti je zákaz fajčenia v celej budove, ale koho by trápila tá trocha dymu dávno po konci pracovnej doby a ešte k tomu aj v piatok? Za stiahnutými roletami okien je už tma, na pozoruhodnú medzinárodnú spoločnosť svietia len dve stolné lampy. Hlavné žiarivky sú vypnuté, aby zbytočne neprilákali obstarožného vrátnika, hypnotizovaného ďalšou reality show v televízore na vrátnici. Ten ani netuší, že skutočne napínavá realita sa odohráva na potemnenom druhom poschodí Ústavu.
„Das ist unsere Erfindung!" povie Ernst hrdo, ale hneď doloží anglicky, „Náš vynález!"
Gyra zoberie fľašu do ruky a po chvíli lúštenia etikety sa len pohŕdavo uchechtne.
„Najlacnejšie brandy..."
Ernst ochotne prikývne, zoberie fľašu do ruky a ukáže ju aj Daxovi, ktorému to aj tak veľa nepovie. V alkohole sa nevyzná.
„Áno, ale podstatnejšie je, že nezrelo v sudoch ako ušľachtilé koňaky..."
Daxa pozrie na Gyru s otázkou v očiach, ale ten sa tvári nepriestupne. On naopak zohnal to najvzácnejšie, aj keď nie najdrahšie, miestne víno. A títo zazobanci dôjdu s takýmto patokom?!
„Ochutnajte."
Rakúsky asistent všetkým nalieva len na samé dno vyprázdnených pohárov.
Gyra strčí do pohára najskôr nos a zamračí sa. Potom ešte raz pozrie podozrievavo na fľašu a opatrne si odpije. Všetci traja sledujú pozoruhodnú premenu v jeho tvári. Zaťato urazený výraz sa rozjasňuje a Gyra sa začne smiať.
„Ale veď to je koňak, naliali do toho koňak. A dobrý! Ale načo ten cirkus, veď dnes už môžete preniesť cez hranice aj cisternu koňaku. Akurát, že tento musel byť pekne drahý..."
Rakúšan sa trpezlivo usmeje a pokrúti hlavou.
„Nie, je to to najlacnejšie brandy. Ale...," napínavá odmlka, „zušľachtené gama žiarením na celkom slušný päť až sedemročný koňak. Niečo medzi V.S.O.P., Very Superior Old Pale, a X.O., teda Extra Old. Na našom ústave máme na rádioaktivitu špecialistov. Veď žiarenie nemusí len škodiť!"
Daxa s Gyrom na seba pozrú s úľavou. Vybrali pre svoj plán tých pravých...
Na pohrebe sa ku Gyrovi nikto neznámy neprihlásil. Oni sami s Daxom tu boli v spoločnosti jadrových fyzikov a elektrárenských technikov vlastne tí neznámi, čo vyvolalo aj primeranú pozornosť spýtavých pohľadov. Všetko to ale zachránili Gyrovi akademickí kolegovia, ktorých sem priviedla ich funkcionárska povinnosť. Od nich a cez nich sa Gyra s Daxom dozvedeli tak akurát dosť.
Najzaujímavejšie je, že hoci o mŕtvych sa má hovoriť len to dobré, o zosnulom sa toho veľa dobrého povedať nedá. Vo výskume jadrovej energetiky nerobil od pádu komunizmu, keď sa dal na podnikanie. A zjavne sa mu darilo, hoci práve v tom období sa najviac darilo podvodníkom a hochštaplerom. Šuškalo sa aj o politických kontaktoch a dokonca i o mafii, čo sa v desaťročí po revolúcii dalo od seba len ťažko odlíšiť. Po prvých mafiánskych popravách, keď sa navzájom vystrieľali celé bandy, a páde režimu privatizérov sa aj čerstvý mŕtvy začal obzerať po pokojnejších vodách. Postupoval premyslene a nenápadne. Do konkurzu na zástupcu riaditeľa pre ľudské zdroje Výskumného ústavu sa prihlásil takmer sám. Pre všetkých, a najmä dlhoročného riaditeľa, ktorý ten konkurz povinne vyhlásil, to bola len nutná obeta novým kapitalistickým bohom. Formálne premenovanie kádrováckeho šéfa na rovnako neškodnú funkciu. Ale nový riaditeľský zástupca ovládol ústavné ľudské zdroje tak zdatne, že dlho zástupcom nebol. Len do narodenín starého riaditeľa. Tie mali byť rovnako okázalé ako roky predtým, ale oslávenec zabudol, že doba sa zmenila. A tak, keď po obede zvolal do zasadačky úzky okruh najbližších na prípitok pred veľkou oslavou, všetci zdvihli poháre, ale do dna vypil len riaditeľ. A vôbec si nevšimol, že aj do druhej nohy pil sám. K tretej nohe sa už nedostal. Do zasadačky vstúpili novým riaditeľským zástupcom pohotovo prizvaní kontrolóri z ministerstva a bolo po oslave aj po starom riaditeľovi. Podľa najnovších paragrafov, ktoré si jeho nový zástupca pohotovo naštudoval, za alkohol možno prepustiť kohokoľvek prakticky okamžite. A tak sa neznámy, ale šikovný zástupca pre ľudské zdroje stal prakticky okamžite riaditeľom celého Ústavu. Až na odstaveného predchodcu boli všetci spokojní, pretože všetkým zúčastneným nový riaditeľ stihol včas niečo sľúbiť. Veď nerozdával z vlastného.
To všetko by bola len búrka v malom okresnom nočníku, keby akurát tento ústav nebol výnimkou. V dobe, keď sa rozhoduje, čo so zastaralými atómovými elektrárňami, môže byť kreslo niekoho, kto vie dosť o ich minulosti, naozaj horúce. Prípadné rozhodnutie o stavbe nových reaktorov prinesie nový zlatý dážď do krajiny, kde už je takmer všetko rozparcelované, sprivatizované a sprivatizovaním zväčša rozkradnuté. Kto chce bohatnúť, musí bohatnúť po novom. Z veľkého koláča štátnych, ale hlavne eurofondových miliárd je aj odrobinka zaujímavá. A zo stavieb atómových elektrární padajú obrovské odrobinky. Pre jednotlivca dokonca možno väčšie, než unesie. Možno väčšie, než unesú iní, aby sa na to len dívali. Čerstvý mŕtvy sa premyslene dostal až tam, kde sa odrobinky mohli zmeniť na malé súkromné šťastie drobných miestnych milionárov. Bývalí politickí a mafiánski kamaráti sa mohli ozvať, pripomenúť. Ale čerstvý mŕtvy mal svoj vlastný plán. Jeho súčasťou je Gyra. Smola je len v tom, že sám Gyra nevie, akou veľkou súčasťou a akého plánu. A že ani nevie, či je ten plán ešte aktuálny. Má však vlastný. A na ten potrebuje Daxu, tak ako čerstvý mŕtvy potreboval jeho. Reťaz stratila prvé ohnivko, ale získala nové. A čoskoro pribudne ďalšie. Táto hra nekončí...
(pokračovanie: budúci pondelok, 28. júla)
Píšete s nami Vďaka vašim návrhom a hlasovaniam je teda rozhodnuté. Daxa aj Gyra už majú svoj vek, vzhľad aj základné charakteristiky.
Vyše osemdesiatpercentnou väčšinou ste rozhodli, že Matej Daxa je dvadsaťsedemročný, slobodný. Žiadny atlét, skôr knihomoľný typ. Okuliare a nesmelý úsmev. Hnedé vlasy nakrátko. Láskavé oči do modro-zelena. Trochu nahrbený od sedenia, akoby pripravený na skok. Ale skôr váhavec. Nemotorný, v laboratóriu skôr stratený, zato macher vo virtuálnej sfére.
Menej presvedčivo (čosi nad 60%) zvíťazila táto podoba Feriho Gyru: Vek 40 rokov, rozvedený. Rozvážny a samostatný. Vtipkár za každých okolností. Láskavý pohľad, no žiaden úsmev. Bujná, neučesateľná hriva ryšavých vlasov. Výrazný nos, pichľavé oči vrodeného ironika. Nižší, ale pevná postava. Zanietený expert, ktorý ide tvrdo za svojím cieľom.
Už zajtra budete rozhodovať znovu. Tentoraz v tom bude žena!
Vaše doplnky alebo alternatívy píšte na: radioaktivni@smeonline.sk.
