ČIRČ, BRATISLAVA. Najhoršie postihnuté obce východného Slovenska sa ani včera nedočkali lepšieho počasia. Po stredajších záplavách museli dedinčania ďalej bojovať s vodou, stav ohrozenia vyhlásili v takmer štyridsiatich mestách a obciach. Záchranári sa s vojenskou technikou dostávali do dedín odrezaných od sveta.
V daždi ľudia zachraňovali majetok, rátali škody, ktoré podľa prvých odhadov v najhoršie poškodených dedinách ako Kružlov, Lukov a Čirč išli do desiatok miliónov korún.
Starostovia obcí tvrdili, že sa škodám čiastočne dalo zabrániť. Ťažké mechanizmy, ktoré mali vodu skrotiť, prišli neskoro a bolo ich málo. Technika chýbala takmer vo všetkých postihnutých obciach - platilo to na Spiši, v Šariši i pod Tatrami.
„Kde je tá technika?“ kričal na premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka v stredu v noci rozčúlený muž v Čirči, kde prúd vody v stredu zabil dvoch súrodencov.
Ministerstvo vnútra sa obhajovalo, že pre záchranu ľudí a majetku urobilo maximum. „Problémy boli na niekoľkých miestach na východnom Slovensku, fyzickú i technickú silu sme prerozdelili medzi viaceré poškodené oblasti,“ povedal hovorca ministerstva Erik Tomáš.
Premiér Robert Fico naznačil, že zlyhanie pri komunikácii nechá preveriť.
V Lukovej, kde bola situácia vážna a stále pršalo, pomáhala starostka Jozefína Kramárová pri záchrane rodinného domu, ktorý podmýval prúd kalnej vody. Z tamojšej osady museli evakuovať dvesto Rómov. Útočisko našli v klube mladých.
„Teraz prišiel buldozér, aby prehĺbil koryto. Jeden nespraví nič. Potrebujeme viac ťažkej techniky. Vodohospodári navážajú kamenie, spevňujú brehy, lebo inak by aj ten dom padol. Voda na druhom brehu už zobrala cestu, záhradky, teraz ohrozuje domy,“ hovorila starostka, napálená na krízový štáb. „Keď tam zavolám, stále zasadajú. Ale my z toho nič nemáme.“
Rozvodnené rieky ako Hornád a Hnilec už skôr klesali, meteorológovia však aj dnes čakajú zrážky. Povolená hladina v nádrži Dedinky už bola prekročená.
Podmáčané a zničené cesty, mosty, strhnuté stĺpy vedenia elektrickej energie, stovky až tisíce domov s vytopenými záhradami a pivnicami. Východ dostával včera zabrať, bagre sa v obciach, kde bolo treba čistiť korytá riek, nezastavovali.
Lukov: ohrozené domy
Aj v Lukove včera obracali pohľady k nebu. Na poludnie sa z ťažkých mračien opäť začalo liať.
Do Livova a Livovskej Huty sa nik nedostane, iba ak vrtuľníkom či transportérom. Cesta za dedinou sa odrazu končí.
„Žije tam moja mamka, má sedemdesiatpäť rokov a je sama,“ hovorí Emília Mikitová. Do Livovskej Huty sa nedá dovolať. Telefonické spojenie je nefunkčné, obec nie je pokrytá ani signálom mobilnej siete.
Ján Bortník z neďalekého Lenartova narýchlo prišiel k dcére. Aj ona je odrezaná od sveta - na druhom brehu potoka. „U nás postihla potopa iba Rómov. Tak ako pred desiatimi rokmi v Jarovniciach. Zobralo im štyri chatrče, ďalšie tri sú podmyté. Aj oni mali domy na brehu potoka.“
Kružlov: tri dni lejakov
Trojdňové lejaky zmenili potôčik Soločinec v Kružlove (okres Bardejov) na dravca. Obec ostala v stredu po mohutnej prívalovej záplave bez elektriny, plynu, pitnej vody, voda zničila kanalizáciu, zaplavila čističku. Voda vzala mosty, zničila cestu, odrezala od sveta ľudí na druhom brehu i v ďalších obciach Bogliarka a Kríže na hornom toku.
Starosta Jozef Kmec má počas záplav dve funkcie. Okrem richtárskej aj člena dobrovoľného hasičského zboru.
„Máme sedemdesiat členov. Každý, kto bol doma, pomáhal zachraňovať, čo sa dalo.“ Starosta má ťažké srdce na okresný krízový štáb. Tretí povodňový stupeň vyhlásili v stredu ráno. Prvé ťažké mechanizmy prišli až vo štvrtok. „Majú toho veľa. Ale myslím si, že sa to dalo zariadiť.“
Čirč
Ťažké chvíle prežívali v Čirči. „Je to katastrofa. Nám nepomohla ani regulácia potoka bagrami. Mosty sa zaniesli naplaveninami, voda si našla inú cestu. Storočnú vodu nikto neureguluje,“ hovoril zástupca starostu Vladimír Gajdoš.
Podvečer sa opäť spustil lejak. Za pár minút sa hladina potoka Čirčianka vzdula, unášala všetko, čo jej prišlo do cesty. Zrútila sa stena na novostavbe rodinného domu.
Gajdoš je presvedčený, že keby mechanizmy prišli skôr, nemuselo sa to stať.
Ministerstvo vnútra včera informovalo, že policajti aj hasiči boli v Čirči v stredu už medzi jednou a druhou popoludní vybavení špeciálnym vozidlom pre záplavy a neskôr prišla aj záchranná brigáda s automobilovou technikou a čerpadlami. Ďalšie posily aj s technikou prišli ešte v noci.
Lepšia situácia bola pod Tatrami a na Orave, napínavé chvíle však prežívali aj v okolí Kežmarku.
Vojenský vrtuľník, ktorý včera zasahoval pri povodniach v Bardejovskom a Sabinovskom okrese, pilotoval veliteľ leteckej základne v Prešove Miroslav Korba.
„Informáciu o záplavách sme dostali od krízového štábu v stredu večer necelú hodinu pred západom slnka. Vzhľadom na blížiacu sa tmu a počasie sme už neboli schopní pomôcť,“ vraví veliteľ. V noci zburcoval posádku, vojakov stiahol aj z dovoleniek. „Od tretej ráno sme mali pripravených deväť vrtuľníkov. Prvý let na zmapovanie situácie sme uskutočnili o pol šiestej ráno.“
Vrtuľník mal preletieť nad deviatimi postihnutými obcami, pre zlé počasie sa mu podarilo dostať do siedmich. „Videli sme strhnuté mosty a podmyté cesty a domy, časti dedín boli odrezané od sveta.“
Po návrate na základňu plukovník o situácii informoval krízový štáb. Ten pred ôsmou ráno vzdušné sily požiadal o ďalší let, ktorý mal do odrezanej obce Livov neďaleko Bardejova dopraviť inzulín pre cukrovkára, ďalším obyvateľom priviezli lieky, potraviny a vodu. Ďalšie lety štáby už nežiadali.
Korba hovorí, že prešovskí piloti sú na zásahy pri živelných pohromách zvyknutí. „Vrtuľníky sú často jediná možnosť, ako sa na postihnuté miesta dostať, pri následkoch požiarov, snehových kalamít alebo povodní zasahujeme niekoľkokrát ročne.“ Prešovské vrtuľníky pomáhali aj pri povodni pred desiatimi rokmi v Jarovniciach, vyžiadala si 58 životov.
Premenlivé počasie potrvá ešte dva dni, platí to najmä pre sever a východ Slovenska.
Príchod pekného počasia, ktoré malo byť už dnes poobede, sa odkladá. „Situácia sa trocha zhoršila,“ upravil včera optimistickú víkendovú predpoveď predchádzajúcich dní meteorológ Peter Jurčovič. A práve na východe, kde by jasnú oblohu potrebovali najviac, budú na pekné počasie čakať najdlhšie. Až do nedele.
Dovtedy si zrejme počkajú aj na výraznejší pokles vodných hladín rozvodnených riek. „Tá voda pomaly odteká, zotrvačne budú ešte dva tri dni vysoké hladiny, potom sa to upokojí,“ predpokladá Jurčovič.
Povodeň by ešte mohla spôsobiť rieka Uh, ktorá priteká na Slovensko z Ukrajiny. Tam Jurčovič očakáva výdatné zrážky.
Na západnom a južnom Slovensku sa bude počasie zlepšovať už oddnes. Oblačnosti a dažďa bude stále menej a bude ojedinelý. Teploty sa tam budú už dnes podľa SHMÚ šplhať k 28 stupňom, v nedeľu sa v najteplejších oblastiach ľudia môžu tešiť až na 32 stupňov.
Na severe a východe sa budú musieť uspokojiť len s teplotami do 25 stupňov, pri neustálom riziku zrážok v podobe prehánok či búrok. Na niektorých miestach tu podľa Jurčoviča môže napršať až 50 milimetrov zrážok.
 |
