y – toľkokrát už pochovaného, avšak zakaždým s novou energiou z popola vstávajúceho média.
Richterov cyklus Cage z roku 2006 predstavuje po formálnej aj intelektuálnej stránke mimoriadne charizmatické dielo. Názov odkazuje k skladateľovi a multimediálnemu americkému umelcovi Johnovi Cageovi a jeho Prednáške o ničom (Lecture on Nothing).
O čo menej sa Richter snaží tou referenciou povedať, o to viac priestoru necháva divákovi cez obraz. Priam ho vykúpe vo virtuálne nekonečných vrstvách maľby, z ktorých presvitajú pestré okraje tých najspodnejších plôch, prekrývaných stále novými a novými, až po poslednú, vo svojej monochrómnej ambícii zlyhávajúcu plochu.
Celok sa miestami podobá na palimpsest (pergamenový rukopis viac ráz popísaný po zmytí staršieho textu) otrhaných plagátových stien, inokedy na vrstvy omietok. Detail provokuje k skúmaniu maliarskeho rukopisu a materiálnou estetikou farebnej pasty pripomína skôr paletu. Výsledkom napätia znásobeného šiestimi vystavenými plátnami je až elektrizujúca atmosféra priestoru.
Gerhard Richter (1932) už v 60. rokoch svojimi sériami „maľovaných fotografií“ spochybňoval hranice medzi skutočnosťou a jej mediálnym či umeleckým obrazom. V pocte Cageovi a jeho slávnej vete „I have nothing to say and I am saying it – Nemám čo povedať a hovorím to“ pokračuje v dávno nastúpenej ceste.
Kým v minulosti na svoju mediálnu kritiku využíval aspoň v obrysoch čitateľný motív, dnes ho potrebuje čoraz menej. Prostriedky abstrakcie sú stále silnejšie než trosky figuratívneho maliarstva.
Autor: Dušan Buran (Autor je historik umenia)
