BRATISLAVA. Piatim percentám Rómov je jedno, že nepracujú, ďalších devätnásť percent to netrápi, zistil Úrad verejného zdravotníctva.
„Zistenie, že štvrtina respondentov nemá záujem o prácu, považujeme za vážny problém,“ píše v svojej hodnotiacej správe k Programu podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity.
Štefanovi Šarkőzymu z Inštitútu rómskej verejnej politiky sa údaj zdá privysoký. „Žeby približne 400 ľudí z 2000 opýtaných povedalo, že ich netrápi, že domov neprinesú žiadne peniaze, sa mi zdá vysoké číslo. Ale mohlo to tak byť,“ povedal. Hovorí, že v jednotlivých lokalitách môžu byť veľké rozdiely a výsledky by sa nemali globalizovať.
Nechuť pracovať spôsobuje sociálny systém
Na Slovensku je dnes nezamestnaných necelých 8 percent ľudí. V evidencii sú väčšinou ľudia bez pracovných návykov alebo s nízkym vzdelaním z odborných škôl, ktoré je už v praxi nevyužiteľné.
V správe sa píše, že z Rómov v lokalitách, kde sa prieskum robil – v Banskej Bystrici, Bardejove, Košiciach, Michalovciach, Poprade, Prešove, Rimavskej Sobote, Rožňave, Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovni – je nezamestnaných až 61 percent z oslovených. Viac ako tretina z nich je nezamestnaná dlhšie ako 10 a menej ako 20 rokov.
Šarkőzy si nemyslí, že by boli sociálne dávky také vysoké, aby sa niekomu oplatilo nepracovať. Štvorčlenná rodina môže počítať zo sociálnych dávok s 11tisícami korún mesačne, čo nie je veľa.
„Ak by ktokoľvek z tej lokality mal možnosť zarobiť viac ako v prípade, že by bol odkázaný na sociálny systém, nemyslím si, že by nešiel robiť,“ povedal.
V Prešovskom kraji je priemerná mesačná mzda 15tisíc korún. „Tu už ale hovoríme o nastavení systému, ktorý dovolí či nedovolí rozmýšľať o tom, či budete zamestnaní, čo nesúvisí len s touto problematikou,“ myslí si Šarkőzy.
V správe sa píše, že na sociálnu podporu je odkázaná polovica nezamestnaných Rómov a desatina z nich je na invalidnom dôchodku.
Väčšina chce žiť zdravo, ale nestravujú sa tak
Prieskum zameraný na zdravie hovorí, že dlhodobo nejakou chorobou trpí skoro polovica oslovených Rómov, najčastejšie vysokým krvným tlakom alebo srdcovocievnymi ochoreniami.
Ovocie, zeleninu či ryby nejedia takmer vôbec, najväčšiu časť ich jedálneho lístka tvorí biely chlieb a údeniny. Až 96 percent Rómov pritom v prieskume povedalo, že sa chcú starať o svoje zdravie.
Čo ukázal prieskum
28 percent detí pravidelne nechodí do školy,
11 percent respondentov býva niektoré dni bez jedla,
26 percent žien rodilo 6 až 10krát,
20,3 percenta žien tvrdí, že im zomreli 2 deti,
54 percent opýtaných hovorí, že v domácnosti býva do 5 ľudí.
Zdroj: Hodnotiaca správa Programu podpory zdravia
