Ešte pred odchodom Sarkozy bez obalu povedal, že Íri si musia zopakovať referendum, pokiaľ sa má zachrániť Lisabonská zmluva, ktorú odmietli. Na terajšieho šéfa únie tak čakali nahnevaní odporcovia „Lisabonu“ a zubami škrípajúca írska vláda. Prví i druhí preňho mali rovnaký odkaz – „drž sa naspäť“. Tábor NIE ho vyjadril protestom pred sídlom vlády v Dubline a vajíčkom, ktoré tesne minulo Sarkozyho auto.
O deň neskôr však bolo všetko inak. Sarkozyho šesť hodín v Írsku obrátilo takmer istý neúspech v jeho absolútne víťazstvo, a tí istí komentátori, ktorí mu predtým neverili, naňho spievali ódy.
Politici podľa výpovede v tlači ocenili Sarkozyho „empatiu“, „zapálenie pre vec,“ „charizmu“ a „bezprostrednosť“. Teda arzenál, ktorého si je malý veľký muž vedomý a cielene s ním pracuje. Líder Sinn Féin Gerry Adams, jeden z oponentov eurozmluvy, povedal, že prezident podľa neho „urobil pre írskych voličov viac než írska vláda, pretože tábor NIE skutočne vypočul.“
Komentátorka denníka Irish Times opísala, akou silnou zbraňou môže byť Sarkozyho bezprostrednosť vo fyzickom kontakte.
„Cowen dal ruky rýchlo za chrbát, aby mu ich francúzsky líder nemohol zasa stlačiť. Nicolas Sarkozy po ňom v tej chvíli skočil a vtlačil mu pusy na obe líca. Premiér ich vo vzduchu opätoval a smial sa, ale bolo vidieť, ako ho to vykoľajilo. Na tlačovej konferencii bol Cowen mimo.“
