BRATISLAVA. Ak prejde novela zákona o cenách z dielne ministerstva financií, vláda znovu získa nástroj, ktorým bude zasahovať do cien na trhu. Bude tak môcť robiť v mimoriadnych situáciách, keď by bola ohrozená cenová stabilita či dostupnosť tovarov.
Priamy vstup štátu do cien bude možný aj vtedy, keď „dôjde k cenovým deformáciám vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia“. V tomto prípade bude musieť Protiomonopolný úrad vláde najskôr vypracovať stanovisko.
Do konca budúceho roku by tak cenový orgán, teda jednotlivé rezorty či takzvaná cenová rada, mohli regulovať ceny. A to buď ich priamym určením, alebo vecným usmernením, teda cez oprávnené náklady a primeraný zisk, teda tak, ako je to pri cenách energií.
Podľa ministerstva financií pôjde hlavne o oblasti trhu, kde chýba konkurencia, ako sú sieťové odvetvia. Tam podľa jeho hovorcu Miroslava Šmála stratil štát privatizáciou nástroje na kontrolu. „Ide len o reguláciu vo výnimočných prípadoch, aby štát mal nástroj na regulovanie cien, nejde o plošnú reguláciu tovarov a služieb,“ ubezpečuje Šmál.
Podnikatelia to vidia ináč. „Jediná oprávnená regulácia cien sa volá konkurencia,“ tvrdí prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. Podľa neho ide o trojuholník – podnikateľ, konkurencia a zákazník – štát sa tam nezmestí. „Podnikateľ stanoví cenu po zvážení všetkých svojich nákladov, cien konkurentov a peňaženiek zákazníkov,“ vysvetlil Oravec.
Pevné ceny = nedostatok
Regulácia v konkurenčnom prostredí trhovej ekonomiky nemá miesto, tvrdia podnikatelia. Podľa nich úradné tlačenie na ceny môže znížiť dostupnosť tovaru či služby. Je to teda v priamom rozpore s cieľom, o ktorom hovorí ministerstvo. „Myslím si, že väčšina Slovákov sa dobre pamätá na dlhé rady na cenovo regulované mandarínky a banány pred 20 rokmi,“ povedal výkonný riaditeľ podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
Podniky podľa neho totiž buď znížia výrobu, alebo vyvezú tovar na neregulované trhy. Podobne to vidí aj prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Práve takéto opatrenia vedú k nedostatku tovaru na trhu. „Nikto nemôže donútiť podnikateľa, aby predával pod svoje náklady,“ povedal. Ako príklad uvádza ryžu. Ak jej cena stúpne na svetových trhoch, ale podnikatelia by ju mali držať umelo dole, tak zmizne z regálov a bude sa predávať pod pultom.
Podľa analytika inštitútu Ineko Petra Goliáša regulácia cien tam, kde funguje súťaž na trhu, nemá zmysel. „Tam, kde súťaž nefunguje, má štát už dnes dostatočne regulačné právomoci,“ povedal.
Namiesto trhu monopoly
V sieťových odvetviach už teraz určuje cenu regulátor cez posudzovanie oprávnených nákladov a primeraného zisku. Podľa Oravca prijímať ďalšie opatrenia v tejto oblasti je zbytočné. „Trik je v tom, že novela má byť použiteľná na čokoľvek, na ktoréhokoľvek podnikateľa v ktorejkoľvek oblasti, a to je neprípustné,“ povedal.
Nebezpečenstvo novely zákona o cenách vidí Oravec v tom, že hoci regulácia nebude plošná, môže byť spustená kdekoľvek. „Je to Damoklov meč zavesený plošne nad celou ekonomikou, ktorý spadne, keď niekto ukáže prstom na podnikateľa,“ povedal.
Podľa novely dostanú ministerstvá právomoci cenových regulátorov nad podnikateľmi vo svojich sektoroch. To môže vniesť neistotu do ekonomiky, myslí Oravec. Každý si totiž bude vykladať definíciu oprávnených nákladov a primeraného zisku po svojom. „Čo bude primeraný zisk pre jedno ministerstvo, nemusí byť pre druhé.“
