Srbská vláda zmäkla.
Chce mať normálne vzťahy s Bruselom. Postoj ku Kosovu však nemení.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Keď Kosovo v polovici februára vyhlásilo nezávislosť, najostrejšou reakciou Srbska bolo stiahnutie veľvyslancov z tých krajín, ktoré ho neskôr uznali. Toto gesto však už nebude dlho platiť. Aspoň nie v Európskej únii.
Do dvadsiatich krajín únie, ktoré uznali novú krajinu na Balkáne, by sa mali čoskoro srbskí veľvyslanci vrátiť.
Médiám to oznámil srbský minister zahraničia Vuk Jeremič s tým, že o jeho návrhu bude tento týždeň rokovať vláda. Predpokladá sa, že ho prijme.
Koniec dovolenky
Do práce sa tak vrátia napríklad srbskí diplomati v Berlíne, Paríži či v Prahe. Návratom by sa podľa ministra malo zvýšiť diplomatické úsilie Belehradu, aby ešte tento rok získal status kandidáta na členstvo v Európskej únii.
Ambasády Srbska vo zvyšných 23 krajinách mimo únie zostanú naďalej prázdne. „Rozmýšľali sme, že vrátime všetkých diplomatov. No ak napríklad zajtra uzná Kosovo Izrael, nemali by sme potom žiadne páky, ako na to odpovedať,“ povedal podľa denníka Danas minister.
Návrat veľvyslancov po piatich mesiacoch podľa Jeremiča plne podporil aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Moskva je najväčšou oporou Belehradu v otázke nezávislosti Prištiny.
Jeremičov plán ostro odsúdila opozícia. „Srbsko kapitulovalo, vzdali sme sa obrany Kosova,“ povedal bývalý minister pre Kosovo Slobodan Samardžič zo strany expremiéra Vojislava Koštunicu.
Jeremič pre štátnu televíziu odpovedal, že týmto krokom krajina nemení svoju pozíciu ku Kosovu.
Ide o úniu, nie o Kosovo
Návrat veľvyslancov je hlavne signálom k Európskej únii a má „normalizovať vzťahy medzi Bruselom a Belehradom“. Analytici hovoria, že tento krok pozíciu Srbska uľahčí.
„Ak budeme spolupracovať s Haagom a dvere do únie sa nám otvoria dokorán, je potrebné mať diplomatov. S úniou sa musí diskutovať denne a lobovať u každého člena,“ povedal pre denník Blic Ivo Viskovič, profesor politických vied a bývalý veľvyslanec v Slovinsku.
Tento krok podľa portálu balkaninsight.com tiež naznačuje, že Kosovo sa v prioritách novej vlády dostáva na druhé miesto. Za integráciu do Európskej únie.
Thaci hľadal podporu u Busha
Mechanizmus uznávania Kosova ako nezávislého štátu sa v posledných mesiacoch zastavil. Od uznania Českou republikou v polovici mája povedali Prištine áno iba dve africké krajiny (Libéria a Sierra Leone) a číslo sa zastavilo pri cifre 43.
S takýmito výsledkami prišli do Washingtonu na prvú návštevu po vyhlásení nezávislosti kosovský premiér Hashim Thaci a prezident Fatmir Sejdiu. Včera sa mali stretnúť s americkým prezidentom Georgeom Bushom. Obaja kosovskí lídri podľa portálu balkaninsight.com očakávajú, že stretnutie s Bushom by malo pomôcť, aby sa na stranu Kosova pridalo viac krajín.
(vas)
