om čo najviac zarobiť. Keďže ponuka bizniscentier sa stále rozširuje a firmy majú možnosť výberu, aj developeri musia svojim robiť marketing.
Nové bizniscentrá nevznikajú už len v Bratislave, ale aj v Žiline, Košiciach, Nitre či v Banskej Bystrici. Firmy hľadajú väčšie, lepšie, krajšie priestory, primerané technologické vybavenie, služby a dopravnú dostupnosť. Developeri zasa priestor, ako na tom čo najviac zarobiť. Keďže ponuka bizniscentier sa stále rozširuje a firmy majú možnosť výberu, aj developeri musia svojim robiť marketing.
Marketing bizniscentier na prvý pohľad nie je nič zložité. Vymyslíte názov – najlepšie niečo v zmysle „Názov mesta XY Business Centre“ alebo niečo európskejšie (Europark, Europalace, Europeum či jednoducho Europa Business Center). Keď sa na stavbe začnú dvíhať múry, spustíte reklamnú kampaň, no a napokon zabezpečíte „predaj“, prenájom kancelárskych priestorov. Čo tu navymýšľate?
A kategória po slovensky
Kancelárske priestory sa dnes predávajú ako teplé rožky. Všetci sú nadšení z novotou voňajúcich kancelárií, čistučkých kobercov a kachličiek, klimatizácie, vybavenia novej kuchynky... Isteže, s typicky socialistickými budovami spred 30 rokov sa to určite nedá porovnať, no je otázke, koľko nových bizniscentier na Slovensku by znieslo porovnanie s nepomerne prísnejšími západoeurópskymi štandardmi.
Koľko bizniscentier na Slovensku bolo postavených na základe medzinárodného tendra na architektonické riešenie? Ktoré z nich postavil nejaký významný svetový architekt? Koľkí z developerov boli ochotní investovať do ergonómie prostredia, ktoré by napríklad zohľadňovalo prirodzené denné svetlo či čerstvý vzduch v kanceláriách? A čo kvalita materiálov, inteligentnosť a ekologickosť budov, či hoci len taká drobnosť, možnosť otvoriť si v kancelárii okno?
Parkovacie miesta
Marketing bizniscentier má oveľa širší rozmer, než len postaviť a prenajať budovu. Každé bizniscentrum na Slovensku sa napríklad borí s nedostatkom parkovacích miest a so zvýšenou frekvenciou pohybu automobilov v jeho okolí. Autá stoja na chodníkoch, na zablatených priestranstvách, blokujú odchod už zaparkovaných áut a pod. Hrozné, však?
Otázka však neznie tak, že prečo developer nezabezpečil viac parkovacích miest a rozšírenie ciest v blízkosti budovy, ale čo pre riešenie celkovej dopravnej situácie urobilo mesto?
V Londýne napríklad známa „Uhorka“, administratívna budova Swiss Re má iba 18 - slovom: osemnásť - parkovacích miest, pričom väčšina z nich je určená hendikepovaným ľuďom.
Pýtate sa, kde parkujú ostatní? Doma.
Do práce chodia metrom.
Autor: Marian Timoracký, marketingový poradca, United Consultants
