Postavili sme sa do radu, plné ruky dobrôt, pred nami asi ďalších päť ľudí. Dostali sme sa na rad a vystrašená brigádnička začala blokovať. Bola milá a bolo vidieť, že tam nie je dlho, ale tak veľmi sme sa zase neponáhľali.
Jedlo sme zaplatili, všetko sa podarilo nablokovať na prvýkrát. Moja bojová úloha, ktorú som dostala od frajerovho brata - kúpiť cigarety - sa však nemohla uskutočniť. Slečna sa ku mne mierne naklonila a zdalo sa mi, že hovorí: „Nemôžem vám predať, nemáte osemnásť.“
Len som sa usmiala a povedala, že mám, či sa treba preukázať. Na to brigádnička opäť prehovorila a poopravila ma: „Nie vy nemáte osemnásť, ale ja!“ Ostala som šokovaná. Priateľ nechápal, čo sa deje, ale to stále nebolo všetko. Povedala som si, no fajn, kúpim ich pri inej pokladni, aj keď nerozumiem, ako je možné, že neplnoleté dievča sedí za kasou a pracuje s peniazmi, ale nemôže predávať cigarety.
To by som ešte predýchala, ale naznačila mi, že nesmie predať ani „veci potrebné“, čo už môj priateľ nedokázal vôbec pochopiť a šiel sa na túto absurdnosť opýtať rovno na informácie. Dozvedel sa, že keďže slečna brigádnička za pokladňou nemá osemnásť, nesmie predávať alkohol, cigarety a, predstavte si, ani „drogériu pre páry“. Zvláštne, ale to, že nie je plnoletá a pracuje pri pokladni, neprekáža.
Táto odpoveď ma aj tak neuspokojila a nešlo mi do hlavy, či je v poriadku, keď čakám v rade a nákup je potom neuskutočniteľný a musím ísť čakať k inej pokladni, lebo pokladníčka ešte nemá osemnásť.
Autor: Andrea Leitmannova
