Rádioaktívni (1.) - Prekvapenie v tme (Román na pokračovanie)

„Dnes ráno našli mŕtvolu T. S., riaditeľa Výskumného ústavu atómovej energetiky pri elektrárni Jarovské Kostolnice. T. S. zomrel cestou do práce vo vlastnom aute na početné strelné zranenia pravdepodobne od samopalu. Predbežné závery naznačujú, že by mohl

Prvý slovenský interaktívny román na pokračovanie.
Všetky jeho diely nájdete na www.sme.sk/radioaktivni/.

Autor: Gustáv Murín

o ísť o typickú mafiánsku popravu. T. S. sa stal riaditeľom len nedávno a s jeho menom sú spojené..."

Na túto bodku za rozhlasovými správami sa Matej Daxa, mladý vedecký pracovník Ústavu experimentálnej biológie, len usmeje a nahlas prehodí k staršiemu kolegovi:

„Na takýchto správach je potešujúce len to, že nás vedcov sa takéto prípady netýkajú... čo?"

Daxa vzhliadne od počítača ku kolegovi, ktorý stojí pri malej centrifúge. Ten do nej práve chcel vložiť kyvetu so vzorkou, ale namiesto toho stojí strnulo a nevidomými očami hypnotizuje blízku stenu. Po nekonečne dlhej chvíli sa otočí k Daxovi. Je bledý, na čele mu vyrazil pot.

„Čo..?"

„Nič, hovorím, že..."

Daxa nemá komu dohovoriť „že", lebo jeho kolega Feri sa náhle zvrtne, kyvetu trestuhodne pohodí na blízky stôl a vyrazí z dverí laboratória tak prudko, že ich takmer vynesie z pántov. Už o krátku chvíľu sa v nich objavuje iný kolega a začudovane krúti hlavou.

„Čo je tomu Gyrovi? Pred chvíľou, no práve teraz, ma skoro ovracal na schodoch. Sekretárka už bežala po vedro a on sa tam len bezprizorne motá. Nie je on v tom?"

Záverečný pokus o vtip Daxu nepobaví. Zarazene pokrúti hlavou a povie viac pre seba.

„Neviem v čom je. A ani to radšej nechcem vedieť."

Jediné, čo spája Výskumný ústav atómovej energetiky, ktorý dnes tak dramaticky prišiel o riaditeľa, a toto zastrčené laboratórium, ktorého vážený pracovník nevie odrazu udržať v pokoji svoj rozbúrený žalúdok, je rádioaktivita. Lenže to spojenie je tak vzdialené ako fakt, že monopost formuly jedna a bicykel spájajú kolesá.

„Tu sa kradne!"

Knihovník Ústavu, dôchodca na pol úväzku, je vážne rozčúlený. A Daxa je žiaľ jediný, komu to svoje rozčúlenie môže predviesť.

„Zmizla celá zložka o jadrovej elektrárni v Jarovských Kostolniciach. Takýto hrubý spis!"

Knihovníkovi sa od rozčúlenia trasú ruky aj hlas. V normálnom povolaní to dotiahol až na plukovníka delostrelcov a nikdy mu za celú dobu nechýbal ani len slepý patrón. Neznáša akademickú ležérnosť s akou Daxovi kolegovia zabúdajú vracať požičané knihy a naopak vracajú niečo, čo si nikdy nepožičali.

„Mám tu ale zasa navyše dva výtlačky spisov o marxistickej botanike.... na čo mi to bude? Veď to len zaberá priestor..." Rezignovane hodí rukou k regálom, kde je veľký kus jednej police prázdnej. To budú asi tie stratené Kostolnice, domyslí si Daxa.

„Tak ja prídem neskôr, pán knihovník. A nebojte, tá zložka sa iste nájde."

„Leda ak niekde ako podložka pod mikroskop. Vydávať som to mal len proti podpisu, ale ten tu nie je, ani zložka tu nie je. Bordelári!"

Najväčším bordelárom celého Ústavu je doktor František Gyra. To, čo sa nachádza na jeho pracovnom stole je výsledkom celého horotvorného procesu, kde by jednotlivé vrstvy oddelil len dôkladný archeologický prieskum. Je to také papierové pohorie, že sa ťažko čudovať, ak oň okoloidúci kolega pri troche neopatrnosti zavadí a spustí tak lavínu spisov až po ich rachotivý pád na zem.

Daxa sa s údivom díva, čo mu práve pristálo pri nohách. Je to napoly rozobraná zložka o Kostolniciach, prvej jadrovej elektrárni krajiny. Zohne sa, aby to rýchlo upratal.

„Zaujíma ťa to?"

Gyra sa zjavuje náhle a nehlučne, navyše od chrbta, takže Daxa ho ani nepostrehol. Teraz kľačiac na kolenách, spisy v ruke, pomaly vstáva.

„Ani nie, určite nie."

„Ale malo by, len sa na to pozri. Možno niečo objavíš. Niečo čo si určite nevedel. Možno niečo, čo by si radšej ani nechcel vedieť..."

Gyra je preč. Tak ako sa zjavil, aj sa vytratil.

Daxa poťažkáva spisy v rukách. Zjavne tam z očíslovaného zoznamu niečo chýba, ale stále je toho na štúdium dosť. Daxa s povzdychom vstáva a po krátkom zaváhaní vyberie prvý spis v zložke. Má stručný nadpis - „Havária".

Výpis z protokolu o havárii

Atómová elektráreň v Jarovských Kostolniciach sa zapísala do dejín využitia atómovej energie ako prvá na svete, kde došlo k havárii s následkom smrti. Dvaja pracovníci zahynuli po chybe pri výmene palivového článku na prvom, pilotnom reaktore v krajinách vtedajšieho komunistického bloku. Išlo o pokusný reaktor A1 s unikátnym systémom navážania paliva za plnej prevádzky. V dôsledku zlyhania blokového mechanizmu bol čerstvý palivový komplet vymrštený z reaktora do reaktorovej sály. Cez vzniknutý otvor do sály vnikol chladiaci plyn CO2. Na to doplatili tí, čo sa smrtonosného plynu nadýchali.

(Poznámka rukou na okraji spisu: Existujú tri verzie smrti dvoch pracovníkov elektrárne.)

Viete, ako to bolo naozaj?

###SUTAZ###

Správnu odpoveď zverejníme v utorok - jeden zo správne tipujúcich získa tričko SME.

Až o tri roky neskôr, v marci 1979, došlo k prvej svetoznámej havárii tohto druhu v Three Mile Island v americkej Pennsylvánii a až o desať rokov neskôr, v apríli 1986, explodoval Černobyľ. Jarovské Kostolnice majú prvenstvo, o ktorom vo svete takmer nikto nevie a doma sa tým nikto ani nechváli.

Výpis z protokolu o druhej havárii

O rok neskôr došlo k druhej vážnej havárii opäť pri výmene paliva. Produkty štiepenia z poškodeného reaktora zamorili primárny okruh. Netesnosťami parogenerátorov prenikla rádioaktivita aj do niektorých častí sekundárneho okruhu. Vnútorné časti reaktora boli vážne poškodené.

Tak skončil experimentálny reaktor, ktorého nahradili perspektívnejšie technológie. Pilotný reaktor nakoniec viac poslúžil na rovnako dovtedy nevyskúšanú likvidáciu zamoreného bloku jadrovej elektrárne.

(Poznámka na okraji spisu: Tu sa po prvýkrát na svete použila technológia prekrytia poškodeného reaktora betónovým sarkofágom. V ňom ostalo „pochované" aj palivo a ďalšie rádioaktívne produkty, ktoré nebolo možné vybrať. Užitočný nácvik na Černobyľ!)

Daxa odloží spisy. Obdivuhodné ako sa vtedajšej komunistickej vláde podarilo toto všetko utajiť, ale dnes o ich tajomstvá už takmer nikto nestojí. Opäť sú predčasné voľby. Dnes havarovala už ďalšia demokratická vláda. Politické zákulisie je zjavne zaujímavejšie, než oficiálna politická scéna. A aj tá je zaujímavejšia, než havária jadrovej elektrárne, ktorá bola len rozcvičkou na černobyľskú katastrofu. Veď sa vlastne skoro nič nestalo. Dvaja mŕtvi, a ani nie po ožiarení? Dnes sú dvaja mŕtvi dennou daňou za preťažnú dopravu vďaka záplave rýchlych áut šťastných konzumentov demokracie, ale aj takých vehiklov, čo pripomínajú tanky, aby ich majitelia mohli bez následkov zmiesť z cesty všetko, čo by im prekážalo. Ako v ich životoch. Ako v ich závratných kariérach, kde víťazí ten, kto zvracia posledný.

„Tak ako?" Gyra sa opäť zjavuje nečakane a takmer nehlučne.

„No, pôsobivé, ale staré. To je takmer dvadsaťročná história..."

„Hm, tak je načase, aby si si prečítal aj tie stránky, ktoré v tej zložke chýbajú..."

Daxu však z kompletnej zložky zaujala už len jediná veta:

„V odpadovom kanáli vedúcom z elektrárne do blízkej riečky a odtiaľ do veľtoku smerujúcemu k hlavnému mestu, bola po definitívnom odstavení pilotného reaktora zistená radiácia miestami porovnateľná s hodnotami žiarenia po pokusoch s atómovými bombami na atole Bikiny."

Chvíľu o tej vete premýšľa, ale nakoniec to pustí z hlavy. Prvá vážna havária jadrovej elektrárne na svete a akurát u nás? No dobre. Že sa nejaká rádioaktivita dostala do okolia? No povedzme, že áno. Ale čo s tým teraz, po toľkých rokoch?

Keď dávajú spolu s Gyrom zložku dokumentov zase dohromady, ten je pomaly zvedavejší, než ako by mal asi byť jeho mladší kolega.

„Tak ako, už je to zaujímavejšie?"

„Veľmi, ale pre historikov. To už bolo..."

„A zaujímalo by ťa, čo tam ešte stále je?"

Daxa nahodí do tváre nechápavosť číslo tri. Tam niečo ešte stále JE?

„Ale to nie je v žiadnych spisoch. A chce to pevné nervy a schopnosť mlčať."

Daxa mlčí. Jeho nervy sú zatiaľ dosť pevné aj na to, čo nie je v žiadnych spisoch.

Každý veľký výskumný ústav po čase pripomína labyrint kombinovaný so skladišťom. Tu v ostrovčekoch pozitívnej deviácie vzdelanosti žijú a pracujú podivuhodní tvorovia v bielych plášťoch. Zrýchleným krokom, niektorí aj behom, prechádzajú popri zástupoch blikajúcich a hučiacich prístrojov, skúsene sa prepletajú medzi horami krabíc, ktoré skrývajú ďalšie ešte nevybalené. A všade až po strop papiere, papiere a papiere. Popísané aj nepopísané, knihy a katalógy chemikálií, knihy hrubé a katalógy ešte hrubšie. Na križovatkách chodieb občas stolík s kresielkami, kedysi slúžiaci fajčiarom, dnes kávičkárom, ktorých ešte nezakázali. Týmto labyrintom sa prepletajú dvaja vedeckí pracovníci takmer nebadane. Gyra vedie Daxu k zadnému, požiarnemu schodisku. Zostupujú mlčky. Až dve poschodia pod úrovňou zeme sa Gyra otočí na Daxu.

„Nie je tam svetlo, asi vypálená žiarovka. Ale cez otvorené dvere uvidíš dosť..."

Prejdú popri rade kovových dverí až k tým na samom konci surovej, betónovej chodby. Po odomknutí ich Gyra jedným trhnutím otvorí. Ustúpi do chodby a dá prednosť Daxovi. Ten zvedavo nakukne a než sa rozpozerá, ešte podvedome urobí krok dnu. Vzápätí stuhne prekvapením. Za starým stolom, zahádzaným gumenými protiatómovými plášťami a plynovými maskami, trčia mužské nohy v čiernych gumákoch. Na zemi ktosi leží...

(pokračovanie v stredu 23. júla)