Bolo tam už toľko čarbaníc, že sa bez výčitiek pripojili.
Krátko na to ich podpisy objavil na stene iný japonský turista, odfotografoval ich a poslal do strednej školy, aby vedeli, čo ich študentky spravili. Vedenie školy sa so zahanbením ospravedlnilo talianskej ambasáde a študentky ponúkli 600 eur na odstránenie čarbaníc zo steny pamiatky. Okrem toho jedna z nich pricestovala s riaditeľom školy do Talianska, aby sa osobne ospravedlnili.
No to bol iba začiatok. Na tom istom mieste niekto objavil ďalšie japonské podpisy a jeden po druhom ich ohlásil. Japonská verejnosť to zakaždým odsúdila ako vandalizmus. Traja univerzitní študenti boli na základe takéhoto ohlásenia na dva týždne vylúčení zo študijného procesu. Tridsaťročný tréner baseballu, stredoškolský učiteľ, bol pár rokov dozadu na svadobnej ceste a tiež nechal svoj podpis vo Florencii. Na základe udania ho teraz prepustili z práce.
Mnohí Japonci sa za svojich nevychovaných krajanov hanbia. Od detstva nám totiž vštepujú, že sa máme správať slušne, zvlášť na miestach, kde to dýcha históriou.
O celú situáciu sa začali zaujímať talianske médiá a aj v Japonsku si všimli, že sa o "nespratných" Japoncoch v Taliansku píše, čo je hanba. Ale Taliani sa v skutočnosti pozerali na celú záležitosť z úplne iného uhla pohľadu. Písali o tom, aká prekvapujúco prísna je japonská verejná mienka a aké tvrdé sú tresty za niečo také, ako čarbanice na stene. Talianske médiá tvrdili, že podobná situácia a prísny trest by v Taliansku nikdy neprešli. Japonci zasa zastávajú názor, že ani na dovolenke na druhom konci sveta si krajania nesmú dovoliť nespratné správanie.
Počul som, že sami Taliani píšu a ryjú nápisy do stien, nerobia to iba zahraniční turisti. Súhlasím s názorom, že japonská spoločnosť je príliš prísna, ale na druhej strane - preto nemáme v Japonsku po stenách grafity, a Taliani áno. A čo Slovensko? Postriekané nové alebo zrenovované fasády a slovenská benevolencia ma vždy znovu zarmucujú. Pýtal som sa mojej ženy, prečo vždy Slováci čakajú, kým s problémom niečo neurobí polícia, vláda, štát. A ona na to: "Viem, bolo by dobré namontovať kamerový monitorovací systém, ale na to asi mestské časti nemajú dosť peňazí," povedala. Ja by som v tom prípade poradil niečo lacnejšie, čo v Japonsku funguje. Na každom rohu sú upozornenia: Nefajčite! Nešliapte po tráve! Stop grafity! Tu necikajte! (pre psov aj pre ľudí) a podobne. A k strohému príkazu býva niekedy aj dodatok. ...inak vás čaká vysoká pokuta! ...inak okamžite voláme políciu! a podobne.
Niektorí Slováci hovoria, že som naivný. Tunajší ľudia vraj rovno tabuľku s varovaním zničia, alebo aspoň doškriabu či postriekajú. Varovanie vraj nezaváži. Ale ak to nič nezaváži, načo je potom povinné na škatuľke s cigaretami?
Na Slovensku je na verejných priestranstvách málo tabuliek s varovaniami pre ľudí aj automobily. Najčastejšie vidím nápis: NEPARKOVAŤ!
