BRATISLAVA. Tridsaťročný kajakár si vybojoval pekinskú účasť v internej kvalifikácii (na rovnakých miestach ako Dukátová s Kaliskou) v dueli s o dva roky mladším kamarátom z Mikuláša Jánom Šajbidorom.
„Naše vzťahy to nenarušilo, poznáme sa od detstva,“ hovorí Peter Cibák, bratranec hokejistu Martina, ktorý s Tampou získal Stanley Cup v roku 2004.
Voda, čo ťahá ruky
Čunovský kanál si vybral pre náročnosť, ktorá sa blíži pekinskému kanálu v Šunji. „Voda riadne ťahá ruky. Aj keď v samotnej súťaži vždy zaváži moment nevypočítateľnosti. Ten môže potopiť aj najväčších favoritov. Ale myslím si, že na olympiáde nepustia najťažší variant. Ten by mohol spláchnuť viacero špičkových lodí.“
Bronzový zo svetového šampionátu v Penrithe 2005 má za sebou štyri sústredenia v Pekingu. Ani on sa pri poslednom nevyhol eskimákovi, núdzovej otočke pod hladinou. „Stane sa mi to približne raz za rok. Tréningové pobyty v Pekingu priniesli svoje ovocie. Človek sa s divou vodou spriatelí, viaceré vlnky sa mi zdali už staré známe. No vedia pulzovať potvorsky.“
Zasalutoval vojakom
V médiách sa z posledného sústredenia objavila fotografia, ako Cibák z lode salutuje kordónu vojakov stojacich na brehu.
„Chcel som ich obveseliť, zdalo sa mi, že majú vážne tváre. Ale pozhovárať sa nebolo kedy. Nielen preto, že sme mali málo času, väčším problémom v Číne je, že ľudia tam neovládajú angličtinu. V celom našom veľkom hoteli hovoril cudzou rečou iba manažér.“
Absolvent tretieho ročníka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý má za sebou okrem umeleckej fotografie aj básnickú tvorbu, vníma Peking ako ťažko pochopiteľné mesto. „Na jednej strane zaujímavé historické miesta, na druhej som počas dvoch rokov mal pred očami, ako sa dynamicky rozvíja v štýle západnej architektúry. Obrovské nové štvrte, preľudnené hypermarkety. Nič pre mňa. Pôsobivejšie je zakázané mesto, kde kedysi sídlili cisári. Vodou ohradené mesto v meste.“
Tréning alebo spánok
Vo svojej umeleckej identite sa vodák venoval téme nadkonzumu, v ktorom sa podľa neho v poslednom období stále zmieta naša spoločnosť. Homo shopping je titul jeho prvej básnickej zbierky v časopise Romboid.
Fotoaparát si na olympiádu nevezme. „Chcem sa sústrediť iba na šport. Nefotil som ani na sústredeniach, hoci v okolí čínskeho múra ma nutkala inšpirácia. Keď sa trénuje hlava, je nastavená na šport. Buď trénujete, alebo spíte.“
Pred rokom, v auguste, v termíne hier, svietilo na slovenskú vodácku výpravu slnko.
„Horšie býva, keď sú nepriaznivé rozptyľové podmienky. Dusno je ťažké.“
Syn trénera reprezentačných kajakárov Petra a synovec prezidenta zväzu kanoistiky na divokej vode Ivana, sa na svoju prvú olympiádu teší dušou športovca.
„Otvárací ceremoniál nebude mojím favoritom, masové akcie nie sú podľa môjho gusta. Ale špičková konkurencia na divokej vode ma vždy vyburcuje. Aj keď tak navonok možno nevyzerám.“
