BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystrický hokejista a bývalý hráč zámorskej NHL Vladimír Országh sa trápi. Od marca 2006, keď sa v drese St. Louis zranil, podstúpil už päť operácií a koleno stále nemá v poriadku.
Hoci pred rokom ešte pripúšťal teoretickú možnosť, že sa do NHL môže vrátiť, teraz, šesť týždňov po poslednej operácii, hovorí: „NHL už asi ťažko!“
Do kempu pre mladých talentovaných hokejistov v Moštenici pri Banskej Bystrici prišiel krívajúci Országh s ortézou. Ešte pred piatimi dňami chodil o barlách.
Trpezlivosť
„Je skoro hovoriť, ako dopadla operácia. To budeme vedieť o tri, štyri mesiace. Odchádzajú mi všetky väzy, problémy som mal aj s chrupavkami. Bočný väz mám úplne nový od darcu, na prednom krížnom mám urobenú plastiku a teraz som mal pre istotu natrhnutý zadný krížny väz. Dúfam, že toto bola naozaj posledná rekonštrukcia a koleno bude držať. Musím sa obrniť dostatočným množstvom trpezlivosti, nejako to prehrýzť a čakať, ako sa to vyvinie,“ povedal Országh.
V NHL odohral 289 zápasov a zaznamenal 119 bodov. Najväčšie úspechy však dosiahol v reprezentácii. Z majstrovstiev sveta má zlato i bronz.
Teraz dúfa, že absolvoval už poslednú operáciu a bude si môcť zakorčuľovať na ľade. Rád by odohral ešte zopár ligových sezón. Veľké plány do budúcnosti si však nerobí.
Najskôr naša liga
„Päť operácií je päť operácií. Nemám sa kde ponáhľať v rehabilitácii. Budem sa pomaly posúvať, mesiac po mesiaci. Ak by všetko išlo podľa mojich predstáv, veľmi rád by som okolo januára začal hrať. Predpokladám, že určite v Banskej Bystrici, a potom uvidím. Ak to pôjde, tak to pôjde, ak nie, tak žiaľbohu,“ dodáva. Országh je takmer tri roky mimo kvalitných hokejových líg a v návrat do NHL už neverí. „Nebudem sám seba klamať“.
Bývalý hráč St. Louis je realista. Hovorí, že by náročnú zámorskú ligu nezvládol najmä fyzicky. V pláne má najprv návrat do slovenskej extraligy a potom uvidí, čo bude ďalej.
„Ak budem mať výkonnostne na to, tak by som išiel možno do nejakej kvalitnejšej európskej súťaže. Ak na to nebudem mať, zbytočne by som sa niekde trepal, napríklad do Švédska, keď by ma po dvoch– troch mesiacoch prepustili. Ak by som išiel niekde do zahraničia, musím byť pripravený tak, aby som nehazardoval so svojím menom,“ uzavrel Vladimír Országh.
