ik. Mal hlavné slovo pri rozhovoroch počas Okrúhleho stola v roku 1989, ktoré viedli k prvým slobodným voľbám po 40 rokoch neslobody. To on priviedol Poľsko do NATO ako minister zahraničia.
Bol august 1980. Bronislaw Geremek sa spolu s Tadeuszom Mazowieckým vybrali do gdanských lodeníc, kde štrajkovali robotníci na čele s Lechom Walesom. Viezli sa Geremekovým autom z Varšavy a celú cestu mali „sprievod“, ktorému sa snažili vyhnúť. Každú chvíľu ich zastavovala štátna bezpečnosť a kontrolovali im doklady. „Mali sme pocit, že ideme s misiou, ktorá má malé šance na úspech,“ spomínal v časopise Po prostu Geremek. Ale keď prišli do Gdanska, zrazu ako keby sa ocitli v úplne inom svete. Vstup do lodeníc bol obzvlášt výnimočný: bielo-červené náramky na rukách štrajkujúcich, stráže, davy ľudí. Keď v mene novinárov, filmárov, profesorov, Klubu katolíckej inteligencie a vedcov odovzdali list, v ktorom vyjadrili podporu štrajkujúcim robotníkom, získali veľký potlesk. „Boli sme unavení cestou, ale tá únava zmizla, pretože sa dialo niečo, čo žiadne intelektuálné čidlá neboli schopné vycítiť a zamerať,“ spomínal Geremek.
Cesta k Walesovi
Stretnutie s Lechom Walesom ovplyvnilo jeho život. Vodca štrajku zareagoval na podporu intelektuálov sebezvláštnym spôsobom: „Listov a výziev máme veľa, ale pomoci málo. Táto vláda má všetko. Čo robiť, aby s nami nezatočili. V tomto nám môžete pomôcť,“ povedal Walesa. Geremeka a Mazowieckého prekvapila otvorenosť vodcu Solidarity a neskôr prijali úlohu sformovať skupiny expertov. Odvtedy sa dve veľké osobnosti navzájom ovplyvňovali: Walesu formoval Geremek a Geremeka Walesa.
Cesta k optimizmu
O svojom židovskom pôvode hovoril nerád. Ako osemročný sa s celou rodinou ocitol vo varšavskom gete. Jeho otec zomrel v Osvienčime, jeho vyviezli z varšavského geta tesne pred pov-staním v roku 1943 a ukryli ho v poľskej rodine. V rozhovoroch rád hovoril o optimizme, ktorý bol v jeho verejnej službe vždy podstatný, práve preto, že „videl veľa radostných vecí aj vtedy, keď okolo bolo peklo. Aj v najhoršej situácii existuje šanca… Naučil som sa staviť na šancu.“
O svojom židovskom pôvode hovoril len vtedy, keď sa stretával s antisemitizmom. Vtedy mal pocit, že nemôže byť pasívny. V každodennom živote to však bola uzavretá kapitola.
Cesta k poznaniu
V roku 1948 sa presťahoval do Varšavy. Tam fascinovaný komunizmom vstúpil do strany. „Myslel som vtedy, že komunizmus je mladosťou sveta,“ spomínal. V roku 1968 po zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v Československu zo strany odišiel. Naplno sa venoval svojej veľkej láske - histórii stredovekého Paríža. Možno by to tak aj ostalo, keby nie osudnej cesty do gdanských lodeníc. Aj tam si zobral svoju rozpísanú knihu. Myslel si, že bude robiť korektúry vo voľnom čase. Ku korektúram ho už udalosti nepustili. „Vtedy som napísal text Ako zakladať odbory. Tak teda utrpel stredovek a získala súčasnosť,“ spomína Geremek. Solidarita mu priniesla aj tažké skúsenosti. Keď v Poľsku 13. decembra 1981 zaviedli vynimočný stav, zatkli ho. „Pamätám sa, keď som bol vo väzení a prečítal som si, že aj jeho zadržali vtedy som sa vyklonil von z okna a zakričal som: „Bronek Geremek, drž sa!,“ spomínal Adam Michnik v Gazete Wyborczej. „Cez mreže som počul jeho charakteristický zachrípnutý hlas: Budem sa držať!“
Cesta k slobode
Keď v gdanských lodeniciach vypukli štrajky, mechanizmus ľudového Poľska začal škrípať. Nastal čas na prvé rozhovory s vládou. V októbri 1988 v časopise Tygodnik Mazowsze určil Geremek zásady novej zmluvy a možnosti spoločenských zmien. Výsledok historických rozhovorov bol triumfom Solidarity. Dohodli sa prvé čiastočne slobodné voľby po viac ako 40 rokoch. „Celý ten geniálny nápad mierovej demontáže bol Geremkov,“ myslí si jeho blízky priateľ. Geremek bol jedným z troch Walesových kandidátov na prvého nekomunistického premiéra Poľska. „Keby sa v 90. rokoch stal premiérom, osud Poľska by vyzeral ináč. Mal neuveriteľné schopnosti, ale nemal dlhé lakte,“ spomína Walesa.
Cesta do NATO
Plnil veľa dôležitých funkcií, ale ako keby Poľsko nevedelo využiť jeho talent. Až na jedinú výnimku. Bol ministrom zahraničných vecí vo vláde Jerzyho Buzeka. Práve vtedy Poľsko vstúpilo do NATO. Na archívnych záberoch má Geremek pri podpise zmluvy o vstupu Poľska do NATO slzy v očiach.
Osudná cesta
Bronislaw Geremek sa v roku 2004 stal europoslancom a len nedávno sa chystal presvedčiť prezidenta Lecha Kaczynského, aby podpísal Lisabonskú zmluvu. Kto vie, čo všetko ešte plánoval. Možno o tom rozmýšľal aj v nedeľu 13. júla, keď sa autom vydal do Bruselu. Jeho mercedes však vybehol do protismeru a narazil do Fiata Ducato.
„Zbytočne ste pridali plyn, lebo vás… strašne potrebujeme. Nechcel som o tom hovoriť skôr, ale ja by som urobil všetko, aby ste sa stali ďalším prezidentom,“ povedal Lech Walesa.
* 6. 3. 1932† 13. 7. 2008
1943 – utiekol z varšavského getta
1950 – vstúpil do komunistickej strany
1968 – vystúpil z nej po zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v Československu
1980 – stal sa expertom Solidarity
1981 – 1983 – niekoľkokrát ho uväznili
1989 – viedol rozhovory počas debát takzvaného Okrúhleho stola
1997 – 2000 – bol šéfom diplomacie
2004 – zvolili ho za europoslanca
Autor: Małgorzata Wojcieszyńska
