BRATISLAVA. Lucia Dovičáková (1981) je rozprávačka príbehov a súčasne aj boriteľka mýtov. Jej meno sa spája aj s Cenou Oskára Čepana, na ktorej sa ako finalistka v roku 2006 zúčastnila ako čerstvá absolventka košickej Fakulty umení.
V súčasnosti vystavuje v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave.
Pri Dovičákovej maliarskych výpovediach si divák dokáže relatívne rýchlo „urobiť názor“, buď jej tvorivé ingrediencie na posedenie schrúme a bude si stále pýtať viac, alebo ich nadobro zavrhne do zásuvky s názvom „nikdy viac“. Táto predstava vyznieva dosť kontroverzne, aká je však pravda o mladej tvorkyni, ktorá „žije mimo hlavného prúdu aktuálnej maľby“?
Zo života blízkych
Aj v tomto prípade platí, že nič nie je čierne ani biele. Istá miera neakceptovateľnosti autorkinej tvorby je poznačená výberom tém (napríklad menštrujúce ženy na poliach, detské zadky plné parazitov), ktoré môžu urážať jemnocit istej skupiny publika. Autorka však neznázorňuje nič škandalózne, priam naopak.
Jej námety sú precíznym výberom tém a príbehov z nášho každodenného života, a keďže životné skúsenosti sú odlišné, rôzne sú i autorkine výpovede. A čo je zlé na tom, že niekto namaľuje spomienku zo svojho života alebo života svojich blízkych?
Naša malá výtvarná scéna jednoducho „vygenerovala“ solitérnu autorku, ktorá sa neustále vyvíja či už v oblasti námetov, alebo i samotnej techniky vyhotovenia maľby.
Živelná sebareflexia
V staronovej Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave na Panskej ulici sa prezentuje už dva roky po ukončení štúdia. V spolupráci s kurátorom Richardom Gregorom sa tam predstavuje malými formátmi obrazov ako mystifikátorka, hrdinka a súčasne aj ako minulosť s prítomnosťou zmiešavajúca kritička a sebakritička.
Gro jej tvorby je poznačené jasným odosobnením sa od vecí, ktoré sa dotýkajú jej súkromia.
Sebareflexiu Dovičáková spracúva bravúrne, odhaľuje pravdu v surovom stave, bez príkras, s veľkou dávkou telesnosti, ktorá pôsobí až živelne. Dovičáková skúša, provokuje, koľko z jej tvorby znesieme.
Galéria Cypriána Majerníka tak na leto pripravila verejnosti veľmi autentický projekt Moje malé, čo nenechá žiadneho návštevníka bez reakcií.
Autor: Ľudmila Poláčková (Autorka je kunsthistorička)
