Novinárovi sa nestáva, že hudobník, s ktorým robí rozhovor, mu poďakuje za jeho čas. Taký je SOLOMON BURKE, jeden z najlepších amerických soulmanov, ktorý sa zajtra predstaví na trenčianskej Bažant Pohode. Solomon Burke je legenda, veľký muž, ktorý svoju hudbu berie ako poslanie a my sa len môžeme tešiť na jeho vystúpenie. Soulman ním nadviaže na minuloročných The Blind Boys Of Alabama.
Pred rokom na Pohode koncertovali skvelí gospeloví The Blind Boys Of Alabama, s ktorými ste v minulosti spolupracovali. Aký program prinesiete na festival?
„Bude to prierez mojich starých a nových albumov. Trochu soulu, gospelu, country aj rokenrolu. Na to sme tu. Chceme potešiť svojich priateľov a fanúšikov a zároveň si od nich zobrať to najlepšie. Dúfam, že na Pohode stretnem nových priateľov a fanúšikov. Hudba prináša duchovné spojenie s ľuďmi, ktorých nepoznáte ani nevidíte. Stáva sa súčasťou vašej duše, ktorá cez hudbu dokáže zahorieť. Hudba je spôsob, akým môžeme hovoriť k druhým. Pretože jeden druhého potrebujeme milovať a medzi sebou si vymieňať, rozdávať a prijímať svoje pocity. Koľko toho rozdáte, toľko sa vám vráti späť. Spirituálne aj fyzicky.“
Ste superlegenda, ktorá by si mohla zaslúžene užívať dôchodok a prijímať všetku slávu. Čo vás ženie dopredu, aby ste nahrávali nové albumy a koncertovali?
„Vy!“ (smiech)
Ja?
„Presne vy. Pretože každý nový človek, každá nová tvár, hlas sú pre mňa dôležité. Stretnúť nového človeka je pre mňa niečo ako neočakávané požehnanie, ktoré sa snažím vrátiť späť. Boh ma obdaril talentom a ja sa ho snažím dávať ďalej ľuďom. Práve s nimi sa chcem podeliť o moju hudbu, o moje pocity.“
Napísali ste jednu z najlepších piesni Everybody Needs Somebody To Love.
„Ďakujem! Pretože každý potrebuje byť niekým milovaný. Bez ohľadu na situáciu alebo v akom stave sa nachádzame. Potrebujeme, aby nás niekto objal a povedal, že mu na vás záleží. Na každom človeku mi záleží, modlím sa za neho a posielam mu svoju lásku. Lásku, ktorá sa nedá speňažiť ani predať.“
Má táto skladba nejaký skrytý príbeh?
„Everybody Needs Somebody To Love vznikla úplne neočakávane. Bol za tým duchovný moment. Nahrávacia spoločnosť chcela tretiu pieseň na platňu a ja som mal akurát pri sebe v štúdiu svoju skupinu. Spomenul som si na pochodový rytmus, ktorý som počúval často v mojom kostole. Dum-dum-dum (Solomon Burke začne spievať svojím basom dychovú sekciu). Hľadal som v tom nejaké posolstvo a napadla mi veta Everybody Needs Somebody. Bolo to jednoduché.“
Začínali ste ako kňaz, ale potom ste sa dali na dráhu hudobníka. Prečo?
„Ale ja som sa vôbec nezmenil. Mám pocit, že stále miništrujem, dokonca v hudbe som ešte bližšie k ľuďom ako predtým. Šírim lásku, mier a radosť rovnako ako v minulosti. Chcem povedať ľuďom, že každý z nás musí byť slobodný. Pokiaľ ste zviazaný reťazami, nie ste slobodný. Ale treba vedieť, že o slobodu sa človek musí pokúšať každý deň. Sloboda je ťažký dar a nie každý ju dokáže uniesť. Preto ľudí na svojich koncertoch nabádam, aby sa o ňu pokúšali podobne ako ja. Nevykašlite sa na to, nevzdávajte to, verte si! Pokúšajte sa o to každý deň! Je to len posolstvo, ale to je veľmi dôležité. Na hudbe je úžasné, že dokáže toto posolstvo šíriť ďalej, aby sa medzi ľuďmi vytvorilo duchovné puto. To je svet, ktorý nám dal Boh. Keď o neho prídeme, tak sme stratení.“
V roku 2001 ste vstúpili do Rokenrolovej siene slávy. Ako sa tam cítite?
„Je to skvelý pocit, ale niekedy sa sám seba pýtam, ako som sa dostal medzi tých všetkých skvelých hudobníkov. Ale ja som nikdy nebol veľkým rokenrolistom. Skôr som sa snažil, aby rockovala hlavne duša. Ale som rád, že si ma tam vybrali, aj keď neviem v podstate za čo!“ (smiech)
No predsa za to, že ste jeden z posledných skvelých soulmanov zo šesťdesiatych rokov.
„Vďaka, chlapče. Mnohí z nás to neprežili. Stratili sme mnoho skvelých spevákov, ľudí. Život je plný vrcholov a pádov a stále sa točíme v kruhu. Mali by sme sa pozastaviť a uvedomiť si, aký vzácny je život a aké dôležité je niekoho milovať.“
Z vašich súputnikov mi napríklad napadá Otis Redding alebo Sam Cooke.
„Jackie Wilson, Luther Vandross, Ray Charles. Je to veľký zoznam. Ale treba si uvedomiť, že ich spomienka žije ďalej a stále ich hudba má čo povedať mladej generácii. Že svet hudby nie je iba rap, ale veľké dobrodružstvo.“
Na koncerty si so sebou beriete na pódium trón. Čo to znamená? Že ste kráľ?
„To znamená, že som duchovne stále tu, ako posol toho, že všetci sme s Božou pomocou králi a kráľovné. Sme odlišní, ale keď si uvedomíme, čím sme a keď veríme v seba, tak môžeme dať zo seba najviac.“
Na jednom koncerte The Rolling Stones ste dali svoju korunu Mickovi Jaggerovi. Prečo? Je to budúci kráľ rokenrolu?
„Áno, pretože som ho označil za nového kráľa rokenrolu! The Rolling Stones začali veľmi dávno, ale stále sú tu. Hrajú a dávajú nám všetko. Tí chlapci makajú, aby nám ponúkli skvelú šou. Dávajú nám svoje srdcia a svoje rokenrolové songy. To, čo robia, je kráľovské. Je to dar.“
Nedávno ste nahrali album country pesničiek Nashville. Máte radi bielu country hudbu?
„Milujem country. Bol som jeden z prvých čiernych umelcov v Amerike, ktorí nahrali album s country pesničkami. Pred nami boli skvelí čierni hudobníci, ktorí hrali country, ale tých poznali len v miestnych komunitách. Ja som bol jeden z prvých, ktorých skladby hrali v štátnom rádiu pre bielych a čiernych. Podarilo sa nám zboriť bariéry, spievať country a cítiť sa slobodne. Viete, sú čierni kovboji, hnedí kovboji, modrí a žltí kovboji, ktorí milujú podobnú hudbu. Country dokáže vzbudiť túžbu, ktorá zahorí ako oheň.“
Na vašom najnovšom albume ste spolupracovali s Ericom Claptonom. Ako sa vám s ním hralo?
„Eric je môj skvelý priateľ. Nedávno mi poslal svoju pesničku Like A Fire, ktorá ma veľmi oslovila. Mal som v pláne nahrať nový album, ale žiadnu predstavu, aké piesne by na ňom mali byť. Ericova pesnička všetko zmenila. Nasmerovala ma, aby som začal počúvať mladých hudobníkov a uvažoval nad tým, čo mi ich piesne dávajú, ako testujú moje zručnosti. Pretože aj ja sa po tých všetkých albumoch, ktoré som nahral, stále učím. Snažím sa robiť veci tak, aby boli správne.“
