BRATISLAVA. Najhoršie platení zamestnanci si aj na budúci rok polepšia o niekoľko tisícok korún. Minimálna mzda sa 1. januára zvýši z 8100 na 8690 korún (288 eur) mesačne.
Nezamestnaným však ani takáto suma nemusí stáť za to, aby sa zamestnali. Zo sociálnych dávok môžu mať toľko peňazí, že sa im neoplatí cestovať za slabo platenou prácou. Aj týmto argumentovali v posledných dňoch odbory, ktoré tradične žiadajú vyššiu minimálnu mzdu, ako sú zamestnávatelia ochotní platiť.
Záujem nezamestnaných o prácu výrazne určuje to, aký je rozdiel medzi minimálnou mzdou a príjmom zo sociálnych dávok. Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš tvrdí, že zväčšenie rozdielu by viedlo „k vyššej motivácii ľudí zamestnať sa a nespoliehať sa na vyplácanie sociálnych dávok“.
Pracovať sa nie vždy oplatí
„Viem o prípadoch v našom regióne, keď nezamestnaný nenastúpil do práce za minimálnu mzdu preto, že oproti sociálnym príjmom by bol v mínuse,“ tvrdí starosta Brezovičky v okrese Sabinov Pavol Tomčufčík.
Prednosta Mestského úradu v Lipanoch Jozef Križalkovič tvrdí, že nízkokvalifikovaný nezamestnaný s piatimi alebo šiestimi deťmi dostane cez rôzne dávky aj viac než 16–tisíc korún mesačne.
Ak pracuje, s detskými prídavkami môže mať príjem desať až dvanásťtisíc korún.
Zníženie sociálnych dávok je politicky nepriechodné. Mária Svoreňová z odborovej konfederácie hovorí, že k takémuto „experimentu“ pristúpila predchádzajúca vláda a aj po rabovaní obchodov na východe Slovenska musela sociálne príjmy zvýšiť. Zvýšenie miezd považuje za jediné riešenie rastu životnej úrovne.
Helena Woleková, bývalá ministerka sociálnych vecí, zasa hovorí, že dávky a mzda sa nemusia vylučovať.
„Aby ľudia pracovali aj za minimálnu mzdu, treba ich motivovať tým, že im ponecháme aj sociálne dávky.“
Opäť sa nedohodli
Mzdové minimum sa pravdepodobne zvýši tak, ako to vyhovuje zamestnávateľom. Ich zástupcovia a odbory sa totiž ani v utorok nedohodli na inom riešení a to bola ich posledná možnosť.
Nový zákon o minimálnej mzde, ktorý platí len od februára, hovorí, že sociálni partneri majú na dohodu čas do 15. júla. Ak sa nedohodnú, nastupuje ministerstvo práce.
Ak zamestnávatelia alebo odbory do 31. augusta neprijmú ani jeho návrh, minimálna mzda sa zvýši podľa toho, ako za minulý rok vzrástla priemerná mzda. Bolo to o 7,2 percenta, čo zodpovedá 8690 korunám mesačne.
Odbory chcú, aby to bolo ešte viac – 8900 korún.
Zamestnávatelia nesúhlasia. „Sme za zvyšovanie miezd, ale len do takej miery, ako umožňuje ekonomika,“ povedal pre ČTK Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.
Porovnanie
Od 1. septembra sa zvýši dávka v hmotnej núdzi i príspevok na bývanie.
Jeden dospelý s jedným dieťaťom, ktorý sociálne dávky poberá, môže od septembra dostávať 7830 a s prídavkom na dieťa 8370 korún mesačne.
Minimálna mesačná mzda je do konca roka 8100 korún.
Je to o 270 korún mesačne menej ako príjem zo sociálnych dávok.
(joč)
Autor: Jozef Čavojec © SME
