BRATISLAVA. Niektorí z ľudí, ktorých komunistická tajná služba evidovala ako svojich tajných spolupracovníkov či agentov, by v budúcnosti mohli získať bezpečnostnú previerku. Národný bezpečnostný úrad navrhuje, že bude každého agenta posudzovať individuálne.
„Dnes to robíme len administratívne na základe podkladov od ÚPN. Chceme ísť však ďalej, tak ako to od nás žiada Najvyšší súd,“ povedal SME riaditeľ NBÚ František Blanárik, nominant HZDS. „To znamená, že budeme dokazovať, či niekto spolupracoval, alebo sa naopak ukáže, že nebola žiadna aktivita ani vedomosť o spolupráci.“
Budú vraj prísnejší
Zákon hovorí, že bezpečnostnú previerku nemôže dostať človek, ktorý „vedome spolupracoval“ s ŠtB, čím sa automaticky rozumie aj kategória agent.
Blanárik odmieta, že návrh NBÚ súčasný stav zmierni. „Práve naopak, bude sa to posudzovať prísnejšie. Zatiaľ naháňame len duchov.“
Novela zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorá mení pravidlá posudzovania spolupráce s ŠtB, by sa mala do konca roka pripomienkovať. Blanárik predpokladá, že parlament by sa ňou mohol zaoberať na budúci rok v máji.
Petranský: Je to krok späť
Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský hovorí, že majú za sebou asi 30 súdnych sporov s bývalými agentmi ŠtB. Zatiaľ prehrali len jeden, ani ten nie je právoplatne uzavretý, keďže ústav sa odvolal.
„Evidencia v kategórii agent je kategória vedomej spolupráce s ŠtB. Ak sa súčasný režim zmiernil, bol by to krok nesprávnym smerom,“ myslí si Petranský o návrhu NBÚ.
Petranský tiež upozorňuje, že veľká časť spisov po revolúcii zmizla, takže ústav má často len základnú evidenciu ŠtB. „Neviem si predstaviť, ako bude NBÚ v tejto situácii posudzovať, či niekto bol, alebo nebol spolupracovníkom ŠtB.“ Navrhovaná zmena by zrejme spomalila aj proces vydávania previerok, ktorý trvá od troch do deviatich mesiacov.
Najvyšší sýud sa mýlil
Predstavy NBÚ kritizuje aj opozícia. „Dnešný stav je vyhovujúci,“ myslí si poslanec KDH Daniel Lipšic, ktorý nechápe, prečo sa úrad odvoláva na stanovisko Najvyššieho súdu.
Najvyšší súd síce napadol ustanovenie, ktoré neumožňuje bývalým agentom ŠtB oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako diskriminančné, Ústavný súd to však zamietol. „Meniť to teda nemá zmysel, keďže ide o absurdný právny názor,“ dodal Lipšic.
NBÚ chce sprísniť aj pravidlá fyzickej a objektovej bezpečnosti. „Stáva sa, že podnikateľ tvrdí, že utajované skutočnosti vytvára len na jednom počítači, pričom zo skúseností vieme, že sa to robí na viacerých,“ hovorí Blanárik. „Chceme sa viac zameriavať na rozsah prác, už nepristúpime na to, že mu stačí len jedna miestnosť so zabezpečeným počítačom.“
Previerky firiem sú otázne
Firmy, ktoré vlastnia bývalí spolupracovníci ŠtB, môžu mať previerku. Zákon ju zakazuje vydať iba tým, ktoré si to neuvedomia, a takého človeka posadia do predstavenstva alebo spravia konateľom. Možno sa to zmení.
V NBÚ sa diskutuje o tom, ako a či vôbec meniť pravidlá pri vydávaní previerok priemyselnej bezpečnosti. Aj tu platí, že firma ju dostane len vtedy, ak neboli jej konatelia a členovia predstavenstva spolupracovníkmi ŠtB. Na majiteľov, spolumajiteľov a členov dozorných rád sa však takéto obmedzenie nevzťahuje.
„Diskutujeme o tom, aký je stupeň ohrozenia utajovaných skutočností. Zatiaľ sme takýto únik informácií nezaznamenali, že by išlo niečo von cez majiteľa alebo člena dozornej rady,“ hovorí riaditeľ NBÚ František Blanárik. K akému názoru sa prikláňa on, nechcel povedať.
