FORT MCMURRAY, BRATISLAVA. Nielen púštne štáty Blízkeho východu. Ropnou veľmocou sa stáva krajina, ktorú si väčšina spája najmä s nedotknutou prírodou. Práve pod ihličnatými lesmi, kde je väčšia vzácnosť stretnúť človeka než medveďa, sa skrývajú jedny z najväčších zásob ropy na svete.
Dobré už aj piesky
Ropné spoločnosti sa už v kanadskej provincii Alberta, kde sa nachádzajú najväčšie zásoby ropných pieskov na svete, zabývali. Ide o netradičný zdroj ropy, ktorý okrem ílu a piesku ukrýva vysokokoncentrované petrolejové zmesi.
Kým stál barel ropy 30 dolárov, o ťažko spracovateľné ropné piesky sa naftári veľmi netrhali. Keď sa cena barelu vyšplhala takmer na 150 dolárov, ropné spoločnosti ako Shell, Exxon či Chevron sa čoraz viac začínajú zaujímať o kanadské zásoby. V súčasnosti vyťažia v Alberte 1,3 milióna barelov denne. Len o niečo viac, dva a pol milióna barelov, produkuje ropné kráľovstvo Kuvajt.
O ropnej horúčke v kanadských lesoch by mohli rozprávať obyvatelia mestečka Fort McMurray. Klasický zapadákov sa v priebehu pár rokov zmenil na novodobé eldorádo.
„Mám dvadsaťdva rokov a zarábam 100tisíc dolárov (dva milióny korún) ročne,“ hovorí v reportáži CNN miestny mladík.
Pracuje pri ťažbe ropných pieskov. Podobne ako väčšina ľudí v tomto mestečku, kde zarábajú ľudia najviac v celej Kanade. Práve preto sa mestu často hovorí aj Fort McMoney (Pevnosť peňazí).
Druhá na svete
Plány naftových spoločností v Alberte sú podľa denníka Guardian ešte odvážnejšie. Svoju produkciu chcú do troch rokov zdvojnásobiť a v roku 2030 by malo tiecť z Alberty až 5 miliónov barelov denne. Viac vyprodukujú iba tri krajiny.
Kanada pritom má z čoho čerpať. Keď sa berú do úvahy aj ropné piesky, majú po Saudskej Arábii druhé najväčšie overené zásoby ropy na svete.
Environmentalisti však varujú: Ťažiť v púšti či v mori nie je to isté ako v kanadských lesoch. V súčasnosti sa pre povrchovú ťažbu vyrúbalo už 470 štvorcových kilometrov tajgy. „Tento priemysel môže zničiť územie veľké ako Florida,“ povedal SME expert kanadského Greenpeace Mike Hudema.
Zelené výhrady
Spracovanie ropných pieskov je oveľa náročnejšie na životné prostredie ako klasická ťažba ropy. Na každý barel získanej ropy treba až tri barely vody, ktorá sa tým znečisťuje.
„Je to najšpinavší druh ropy a zriedka sa to nejako reguluje,“ sťažuje sa pre Guardian výskumník v Pembinovom inštitúte Simon Dyer.
Spracovanie ropných pieskov navyše vypúšťa do ovzdušia trikrát viac skleníkových plynov, ktoré enviromentalisti spájajú s globálnym oteplovaním, ako klasická ťažba ropy. Ottawe pripomínajú jej záväzok znižovať emisie z Kjótskeho protokolu.
Kanadská vláda ropné spoločnosti v Alberte podporuje. Väčšina získanej ropy smeruje na juh k Spojeným štátom. Na kanadské zásoby si brúsia zuby aj Číňania.
Krajina, ktorej smäd po rope stúpa, podpísala s miestnou spoločnosťou dohodu o vybudovaní ropovodu do prístavov na západnom pobreží krajiny. Vďaka tomu by sa dala ropa prevážať aj do Číny.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
