ým ojedinelým miestom, kde sa „bežný“ človek s umením zvykne a dokáže stretnúť.
A keď sa občas vyskytne šťastná kombinácia jedinečného príbehu s originálnou ilustráciou, je na svete kultúrna udalosť, ktorá môže poznačiť vizuálnu pamäť jednej celej generácie.
V roku 1981 sa rozhodli vo vydavateľstve Mladé letá, že preložia a vydajú slávnu Alicu v krajine zázrakov. Dielo oxfordského profesora matematiky Lewisa Carrolla (1832 - 1898), ktoré už od svojho prvého vydania v roku 1865 upútalo nielen detského čitateľa, sa zaradilo sa k prvým literárnym dôkazom výkladu snov Freudovej psychoanalýzy.
Dobrodružstvá, ktoré sa odohrávajú v sne malej hrdinky, sú jedinečnou zmesou absurdných príhod a podivných stretnutí. Niet divu, že každé nové vydanie tejto neobyčajnej „rozprávky“ je príležitosťou nielen pre prekladateľa, ale aj pre ilustrátora.
Výber padol na vtedy ešte mladého, ale už ostrieľaného grafika a maliara Dušana Kállaya. Podarilo sa mu nielen knihu „ilustrovať“, ale prerozprávať ju tak, že jej vdýchol nový paralelný život.
Ako sám povedal: „Čitateľ Alice sa stáva divákom filmového plátna plného ilúzii, farieb a tvarov. Nachádza v ňom tú obrovskú poéziu, ktorá vyteká z každého slova a každej vety tejto knihy.“
Prázdne stránky knihy sa mu podarilo zaplniť tajomným, bizarným a tak trochu iným svetom, ktorý sa stal samostatnou mapou po krajine Bieleho králika, Húseničiaka a Vojvodkyne. Čítanie obrázkov síce prináleží detstvu, ale tieto Kállayove rastú a starnú so svojimi prvými čitateľmi a treba dúfať, že dokážu mladnúť aj s ich deťmi.
Faktografická poznámka na koniec: Alica v krajine zázrakov bola jednou z rozhodujúcich kníh, vďaka ktorej Kállayovi v roku 1988 udelili „ilustrátorského Oscara“ - Cenu H. Ch. Andersena.
Autor: Beata Jablonská (Autorka je kunsthistorička)
