SÚĽOV. V posledných dňoch meteorológovia pravidelne vystríhajú pred mimoriadne silnými podvečernými búrkami. V nedeľu sa jedna taká prehnala Vysokými Tatrami, kde pováľala veľa stromov a zablokovala cesty. Najväčšia dráma sa však odohrala v Súľove.
Aj pri dobrom počasí trvá cesta na zrúcaninu Súľovského hradu asi dve hodiny po šesťkilometrovom chodníku. Zhruba za rovnaký čas to zvládol v nedeľu smerom nadol a v daždi päťročný Matej z Kysuckého Lieskovca. Sám privolal pomoc potom, ako rodičov a dvojročného brata v ich úkryte na hrade zasiahol blesk.
Matka a chlapcov dvojročný brat zásah bleskom neprežili, jeho otec bol v bezvedomí.
Náhla zmena počasia
Slová uznania mali záchranári aj miestni. „Ľudia v šoku alebo v krízových situáciách dokážu urobiť veci, ktoré by neboli schopní, keby si v bežnej situácii začali zvažovať, čo urobia. Pri takomto malom chlapcovi však nemohlo ešte takto pôsobiť podvedomie a musel konať racionálne,“ myslí si psychológ Štefan Matula.
Okolnosti výletu zrejme bude musieť objasniť chlapec, pretože otec si po výpadku pamäti na nič z nešťastia nespomína.
Polícia otca, ktorý je v žilinskej nemocnici s menej závažnými zraneniami a vystresovaného syna zatiaľ nevypočula a začali len rutinné trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu usmrtenia. „Musíme vydržať, kým sa ich stav zlepší,“ povedal žilinský okresný policajný riaditeľ Jaroslav Harant.
Búrka rodinu z Kysúc zastihla asi v polovici cesty. Rodičia sa zrejme rozhodli, že sa aj s deťmi skryjú v hrade, cesta naspäť po mokrých rebríkoch by bola nebezpečná. Skryli sa v starej koniarni, vo výklenku hradu. Tam matku s dieťaťom v náručí zasiahol blesk.
„O jednej popoludní sa počasie zhoršilo. Okolo štvrtej sa v skalách blýskalo,“ opisuje starosta Súľova-Hradnej Jaroslav Bušfy.
Veža ako hromozvod
„Blesk asi udrel do skalnej veže nad miestom, kde sa schovali. Veža zrejme ako hromozvod zviedla energiu,“ myslia si veliteľ zásahu Jozef Kuchárik a záchranár Miro Marton.
„Chlapec sa dostal na cestu k dedine. Ľudia, čo ho našli, privolali záchranárov. Nevedel sa presne zorientovať, ukazoval na zrúcaninu a hovoril, že mamu zasiahol blesk,“ opisovali situáciu ľudia zo Súľova.
Záchranárom prácu komplikovali vietor, dážď a blesky. Vrtuľník nemohol vzlietnuť. Na miesto záchranárov priviedol chlapec. Našli mŕtvu matku s dieťaťom, zraneného otca previezli do žilinskej nemocnice.
Pred štyrmi rokmi zasiahol blesk neďaleko miesta nešťastia aj 59-ročného Miroslava Kamasa zo Súľova. Dodnes, keď prší, nechodí do lesa.
Zavolali ho hasiči, aby pomohol pri požiari. „Pamätám si len, že som sa prebral asi päť metrov od chodníka. Hasiča trafilo. Počul som, ako stená. Bol som šokovaný. Vybehol som hore. Zvliekli sme ho dolu, musel ísť do nemocnice,“ spomína si Kamas. Robotník hovorí, že mu ešte mesiac brnela pravá strana, kde ho zrejme zasiahol blesk, ale do nemocnice nešiel.
Pred tridsiatimi štyrmi rokmi pod Kľakom vo Veľkej Fatre zasiahol blesk ochranára a geografa Mikuláša Hubu. Na výstup sa vybral s kamarátmi v slnečný deň, dážď sa spustil. Schoval sa pod strom. „Aby som sa nešmýkal dolu z kopca, chytil som sa koreňa.“ Keď udrel blesk, zacítil prenikavú bolesť v srdci, ochrnuté končatiny a zápach spálenej kože. Bol pri vedomí, no hýbať sa nemohol. „Svaly na lýtkach ma boleli ešte niekoľko dní,“ spomína Huba. Vypálená dráha na ruke mu zostala niekoľko mesiacov.
Huba vedel, čo robiť pri búrke v lese, no až spätne si uvedomil, že urobil hlúposť.
Podľa lekárov prežil vďaka trénovanému srdcu a tomu, že výboj prenikol pravou, a nie ľavou rukou. Zásah stlmilo sprostredkovanie cez strom. „Priamy zásah by som určite neprežil,“ povedal Huba.
Pred ôsmimi rokmi zasiahol blesk aj vtedy 19-ročnú Rozáliu z Michalovej pri Brezne. Išla s ujom pásť kravy na kopec.
Cestou z domu svietilo slnko, o hodinu sa začala búrka. „Schovať sme sa nešli. Vždy sme pásli aj za dažďa,“ opisuje situáciu na kopci bez stromov. „Stáli sme s ujom oproti sebe. Niečo buchlo. Bolesť som necítila, iba ako zásah elektrinou. Pomaly som padala.“
V bezvedomí bola asi päť minút. Nič ju nebolelo, len si necítila nohy.
Rozália ležala s popáleninami hrudníka a nôh a so zasiahnutým srdcom a obličkami v nemocnici tri týždne, jej ujo zásah neprežil.
Asi šesťdesiat kilometrov od hradu na Súľovských skalách v Malej Fatre za posledných 15 rokov zomrelo po zásahu bleskom šesť ľudí.
Naposledy v júli 2006 počas túry na Veľký Rozsutec zasiahol blesk dvoch poľských turistov. Na mieste zomrela 36-ročná žena, muž utrpel šok a popáleniny. Náčelník Horskej záchrannej služby v Malej Fatre Marián Matúšek hovorí, že turisti často podceňujú situáciu.
„Chodia na túry aj za zlých podmienok, títo boli na hrebeni v čase búrky. Blesk trafil práve ich, hoci aj nad nimi, aj pod nimi boli ďalší ľudia,“ povedal. V roku 2002 tam neprežil zásah blesku poľský turista s 10-ročnou dcérou. O sto metrov ďalej bol trinásťročný syn, vďaka čomu prežil. Blesky v Malej Fatre zabíjali v minulosti aj na kopcoch Pekelník, Malý Kriváň a pri obci Varín.
Ľuďom v núdzi nemal kto pomôcť. Vodné plochy sú väčšinou bez dozoru.
Na Domaši v okrese Vranov nad Topľou sa utopili cez víkend dvaja muži, v rybníku v Jasove, okres Košice – okolie, zasa maďarský turista.
Obete mali 30 až 44 rokov. Príčiny tragédií určí pitva.
Svedkovia spomínajú alkohol
V sobotu podvečer na pláži v stredisku Eva na Domaši vytiahli rekreanti z vody bezvládne telo muža. Poskytli mu prvú pomoc, potom sa ho snažili oživiť aj hasiči a lekári záchrannej služby.
„Hodinu a pol mu dávali umelé dýchanie a masáž srdca. Zbytočne,“ hovorí Miroslava Karovičová, servírka z bufetu nad plážou.
Muža z Petrovian v okrese Prešov údajne videli plávať k brehu, zrazu sa však začal topiť. „Vraj dostal infarkt. Počul som, že predtým popíjal, ale neviem to potvrdiť. Ľudia podceňujú alkohol, väčšinou idú do vody podnapití,“ hovorí prevádzkar pizzerie Palermo Rastislav Kočiš.
V nedeľu popoludní vylovili potápači z Domaše muža z Piskoroviec v okrese Vranov nad Topľou. Aj on bol údajne opitý. „Hovoria, že pil v krčme s kamarátmi. A potom sa išiel okúpať,“ povedal Marek Kohút z Nižného Hrabovca.
V jasovskej krčme zasa včera rozoberali smrť 30-ročného maďarského turistu. Do jazera sa vraj išiel v nedeľu popoludní schladiť. Tiež si predtým dal „nejaké pivečko“.
Voda bez dozoru
Na pláži v rekreačnej oblasti Eva na Domaši býval kedysi plavčík, v neďalekom rekreačnom zariadení bola aj prvá pomoc so stálou službou. Dnes je pozorovacia veža prázdna. Tabuľa na nej upozorňuje: Kúpanie na vlastnú zodpovednosť. Jediného plavčíka majú v požičovni vodných bicyklov.
Každoročne sa v Domaši utopí aspoň jeden človek. „Prevádzkovateľ pláže, teda obec, sa o to nestará,“ hovorí prevádzkar pizzerie.
Za vstup vyberá obec Holčíkovce 50 korún za každé auto. V dobrej sezóne zarobí niekoľko desiatok tisíc korún. Na školeného plavčíka vraj nemá peniaze. „Peniaze ledva stačia na kosenie a odvoz smetia. Plavčík tu bol naposledy, keď rekreačná oblasť patrila pod okresnú správu rekreačných služieb,“ hovorí pracovníčka obecného úradu v Holčíkovciach.
Starosta Michal Flešár sa odmietol telefonicky rozprávať. „Mám dovolenku, jasné? Zavolajte mi zajtra.“
Bez dozoru je aj rybník v Jasove. Podobne ako na Ružíne či Bukovci pri Košiciach sa tam kúpe len na vlastnú zodpovednosť. Na Zemplínskej šírave v siedmich rekreačných strediskách pracuje v lete 18 plavčíkov. Majú jeden záchranný čln.
