Nie je táto práca dosť vzdialená od toho, čo ste študovali?
„Áno, ale nemám s tým problém. Od školských rokov už prešlo dosť času a myslím, že škola nás v podstate naučila pozerať sa okolo seba, učiť sa naberať informácie.“
Baví vás vaša súčasná práca viac ako technika?
„Nie je dobré robiť stále to isté, človek sa musí rozvíjať, rastie ďalej a v istom momente príde čas na zmenu. Aspoň v mojom prípade to tak bolo.
Technické veci sú fajn a určite sú ľudia, ktorí pri nich zostanú po celý život. Ja som sa k tejto pozícii posúval postupne; začal som pomáhať pri predaji, predstavoval som naše riešenia zákazníkom. Na začiatku to možno bolo ťažké, pretože keď človek robí s technikou, hneď vidí výsledok a zrazu si treba uvedomiť, že človek nemôže očakávať okamžite hmatateľný výsledok. Že výstup vašej práce je komplexnejší a možno širší.“
Je to komplikovanejšie?
„Komunikácia s ľuďmi je zložitejšia a chce to iné zručnosti. V každej firme je to asi iné, ale my sme mali výhodu v tom, že sme začínali ako malá firma a vytvárali sme si firemnú kultúru tak, aby nám vyhovovala. Ja som dosť priamy človek, a keď sa mi niečo nezdá, poviem to rovno. Myslím, že ľudia oceňujú, že poviem veci na rovinu, pretože vedia, že môžu prísť vždy, keď majú problém. Moje manažérske krédo je, že manažér je preto, aby ostatní vedeli efektívne pracovať.“
Prešli ste pri posune do manažérskej pozície aj nejakými školeniami?
„Ani veľmi nie. Čítam, pozorujem, vnímam veci okolo seba. Ale veľmi ma ovplyvnila jedna skúsenosť. V osemdesiatych rokoch sme tu mali jedného konzultanta zo Švajčiarska a jeho pohľad mi veľmi pomohol. Prišiel, pozrel sa na štruktúru firmy, na to, čo robíme, akých máme zákazníkov a procesy a urobil správu. Mal veľké skúsenosti, bol nesmierne otvorený a povedal nám mnoho vecí, nad ktorými sme len krútili hlavami. A prešli tri roky a ukázalo sa, že mal pravdu. Vedel jednoducho odhadnúť vývoj. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, ten pán ma naučil veľa. Teraz, keď už firma prešla kus cesty ďalej, už vidím, prečo mohol vidieť niektoré veci. Bol jednoducho o kus ďalej.
V istom zmysle je teraz naša firma v podobnej pozícii v Rumunsku. Pripravujeme tak jednu akvizíciu a rozprávame sa s ľuďmi z tamojšej firmy. A vidíme niektoré veci, ktoré ešte oni asi vidieť nemôžu.“
Keď sa dokážete teraz takto pozrieť na minulosť a na vývoj, dokázali by ste odhadnúť, čo budete vy sám robiť o päť alebo desať rokov? Nebude vás lákať iná práca alebo oddych?
„Myslím, že nie. Firma rastie a v tejto oblasti je pre mňa ešte veľa nových vecí, do ktorých sa mi chce preniknúť. Stále je čo robiť, otvárajú sa ďalšie možnosti.
Navyše potrebujem prácu. Určite sa chcem venovať aj rodine a záľubám, ale myslím, že človek pracovať potrebuje. Tí, ktorí pracujú, sú životaschopnejší a žijú plnším životom.“
Autor: gal
