VIEDEŇ, BRATISLAVA. Viedenská Arena je úžasné miesto. Starý komplex tehlových budov sa krčí na predmestí tohto veľkomesta uprostred rôznych biznisových centier, skladov a malých továrničiek. A celý je venovaný hudbe. Vraj má problémy a má sa búrať, čo svedčí o tom, že nielen u nás máme nenásytných investorov.
Na pódiu so synom
Lenže stačí, aby na toto prekrásne miesto pod holou oblohou zavítala americká speváčka Patti Smithová, zaspievala svoje People Have The Power! a naliala tak normálnym ľuďom do žíl novú chuť do života. Patti to vie. Jej kúzlo pôsobí, a zdá sa, že s pribúdajúcimi rokmi stále rastie.
Arena je obľúbeným miestom Patti Smithovej, ktorá tam po čase zavítala aj so svojou skupinou. Už druhý rok obchádza svet so svojím posledným albumom Twelve, na ktorom sa pohrala s pesničkami svojich idolov. Minulý rok mala vystúpiť na Pohode, ale na sklamanie mnohých slovenských fanúšikov neprišla. Našťastie, Viedeň je hneď za rohom.
Na pódium sa bez fanfár postupne trúsia malé postavy – gitarista Lenny Kaye a bubeník Jay Dee Daugherty, ktorí s Patti hrali ešte v sedemdesiatych rokoch. Potom basák a klávesista Tony Shanahan, hrajúci s ňou od polovice deväťdesiatych rokov, keď sa vrátila k spievaniu a nahrávaniu po smrti manžela Freda Smitha.
A ktože je ten mladý chlapík s gitarou a veľkým čiernymi okuliarmi? Predsa Jackson Smith, jej syn!
Ľahký štart
Koncert sa začal z nuly. Kapela sa nikam neponáhľala a na– plno to roztočila až na úplnom konci. Prvá pomalá Pissing In the River sa plížila z pódia a hneď objala asi tisícku ľudí v Arene. V náručí Patti sme zostali až do konca jej dvojhodinového vystúpenia.
Po nej prišlo na pesničku Frederick, spomienku na jej nebohého manžela, ktorú napísala ešte v čase, keď sa koncom sedemdesiatych rokov spolu zoznámili a zamilovali.
Patti vytiahla aj zopár coververzií z Twelve. Harrisonovu komplikovanú mantru Within You Without You alebo prepracovanú Hendrixovu Are You Experienced?, pri ktorej ukázala aj svoj obrovský talent básnickej improvizácie a slová lietali z jej úst ako blesky.
V nedeľu sa odohralo mnoho nádherných okamihov. Keď sa mladý pustil do sóla, mama sa postavila na kraj a sledovala ho ako pri školskej úlohe, či si počína dobre. A občas sa aj sekla vedľa, keď v polovici piesne Don't Say Nothing zabudla text a lovila ho v hlave. Ľudia ju za to však podporili obrovským aplauzom. Keď sa kapela v prídavkoch pustila do stonesovskej Gimme Shelter a nešliapalo to, tak si premeriavala kapelu a s úsmevom na tvári ukazovala prstom smerom dole.
Nezlomná Indiánka
Na záver boli aj jej najväčšie hity. Dancing Barefoot, Because The Night, People Have The Power a Gloria, zahrané s obrovským prehľadom a ľahkosťou, ktoré nám pripomenuli jej punkrockovú minulosť. Ale Patti nežije zo svojej slávy. Na tú zvysoka kašle. Táto nezlomná „Indiánka“ priniesla do Viedne svoju neutíchajúcu energiu, ktorou už roky burcuje ľudí, aby to nevzdávali. Sú to stretnutia, na ktorých prúdi nielen hudba, ale aj nefalšovaná láska.
Raz o nej povedal Bob Dylan, že v živote už počul mnoho skvelých speváčok, ale Patti Smith je najlepšia. Stopercentná pravda!
