Moskva 14. júla (TASR) - Najbližší, priatelia, kolegovia a početní čitatelia sa dnes v Moskve lúčia so známym ruským spisovateľom Anatolijom Pristavkinom, ktorý zomrel v piatok vo veku nedožitých 77 rokov v jednej z miestnych nemocníc.
Rodák z Moskovskej oblasti mal za sebou po predčasnom úmrtí matky pohnuté detstvo v rôznych domovoch. Neskôr pracoval v konzervárni, ako pomocný robotník na letisku, aby sa napokon vyučil za leteckého technika a pôsobil ako elektrikár i radista.
Po absolvovaní Literárneho inštitútu Maxima Gorkého v roku 1959 uverejnil prvé poviedky. Zo staveniska energetického kolosu v sibírskom Bratsku prispieval ako spravodajca do týždenníka Literaturnaja gazeta. Do Moskvy sa vrátil až v 70. rokoch minulého storočia.
Pristavkinova tvorba dostala viac publicity až v období perestrojky, aj keď už od začiatku 80. rokov pôsobil ako pedagóg na inštitúte Maxima Gorkého. Literát sa stal predsedom frakcie Apreľ, angažujúcej sa za demokraciu a glasnosť v krajine v rámci spisovateľskej zväzovej organizácie, neskôr úradujúcim šéfom zväzu a predsedom prezídia ruského PEN centra.
Už začiatkom novembra 1989 nechýbal na masovej demonštrácii v Berlíne proti niekdajšiemu režimu štátostrany v bývalej Nemeckej demokratickej republike.
V roku 1991 apeloval prostredníctvom lotyšskej televízie na príslušníkov sovietskych ozbrojených síl, aby nestrieľali na civilistov počas zrážok v Rige.
V roku 1992 sa Pristavkin stal na návrh známeho ochrancu ľudských práv Sergeja Kovaľova predsedom komisie prezidenta Borisa Jeľcina pre problematiku omilostení, do ktorej čoskoro prizval aj ďalších prominentných disidentov - Alesa Adamoviča, či Bulata Okudžavu. Toto grémium zachránilo v 1200 prípadoch životy niekdajším odsúdenom na smrť a zmiernilo vo viac ako 57.000 prípadoch neprimerane vysoké tresty odňatia slobody z niekdajších čias. Od roku 2001 bol poradcom ruského prezidenta pre otázky milosti.
Po cestách do Čečenska, kde sa stal v rokoch 1995-1996 svedkom prechmatov voči civilnému obyvateľstvu, kritizoval v médiách čečenskú politiku Moskvy.
Otec troch detí, ktorý mal štyri vnúčatá, zanechal viac ako dve desiatky literárnych diel. Jeho tvorbu preložili do viacerých jazykov, vrátane slovenčiny, v ktorej vyšli napríklad jeho práce Tri životy alebo Kukúčatá.
Pristavkin bol laureátom viacerých ruských i zahraničných literárnych ocenení, vrátane Štátnej ceny ZSSR z roku 1988 a Ceny Alexandra Mena za podporu nemecko-ruskej kultúrnej spolupráce z roku 2002.
