Mnohí nad tým mávnu rukou s tým, že ide len o marketingový ťah, ktorého cieľom je ukázať ľuďom, že vláda myslí v prvom rade na občanov a snaží sa ich pred zvyšovaním cien ochrániť. Paralely s marketingovým predstavením sa končia vo chvíli, keď oprašovanie starého arzenálu z minulosti začína nadobúdať legislatívnu podobu. Nedávno ministerstvo spravodlivosti navrhlo trest väzenia na 6 mesiacov až 3 roky pre tých, ktorým sa dokáže neodôvodnené zvyšovanie cien. Pripravuje sa tiež novela zákona o cenách, ktorá má štátu umožniť efektívnejšie vstupovať do tvorby cien.
Ponechajme teraz bokom fakt, že neexistuje génius, ktorý by, hoci aj ako predseda Cenovej rady, dokázal, či sa cena zvýšila odôvodnene, alebo nie. Štát by však nemal zasahovať nie pre praktickú nemožnosť regulácie, ale najmä preto, že zmluvná sloboda účastníkov transakcie by mala byť preň posvätná.
Pointa je však niekde inde. Podľa prieskumov Eurobarometra ešte v septembri 2002, teda v roku, keď boli eurobankovky a euromince uvedené do obehu v prvých krajinách eurozóny, až 59 % ich obyvateľov vnímalo euro pozitívne a len 29 % negatívne. Ale už o 4 roky neskôr sa viac než 81 % obyvateľov domnievalo, že euro prinieslo zvýšenie cien.
Či naozaj prinieslo, alebo nie, tento scenár sa zrejme zopakuje aj u nás. Naznačuje to najnovší prieskum, podľa ktorého sa 43 percent ľudí na Slovensku bojí najviac inflácie. A v tejto atmosfére, keď už bude mať vláda potrebné regulačné nástroje, pravdepodobnosť ich reálneho použitia dramaticky stúpne. Veď keď už raz niekto postaví drahé kulisy, bolo by z pohľadu staviteľa hriechom, ak by sa v nich nezačalo hrať nejaké zaujímavé divadlo.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
