Tak ako každé ráno prídem do skladu – vykladám tovar, do pokladnice by som nešiel. Dostanem paletu a vykladám – minerálky, keksy, drogériu, všetko. Napriek tomu, že som tu denne 8 hodín, vyložím toho málo. Niežeby sa mi nechcelo, ale na viac neostane čas, pretože vždy sa pustím do upratovania. Vezmem si nákupný vozík a prechádzam sa medzi regálmi, zbieram veci, ktoré sú na mieste kde nepatria, rozhádzané veci – bordel.
Namiesto toho, aby som vyložil tovar, ktorý potrebujete, musím popratať, aby to tu nejako vyzeralo. Ja sa nesťažujem, pracujem a dostávam za to peniaze, pracujem tu dobrovoľne.
Ale ak sa neskôr sťažujete na celkové služby, nečudujte sa, pretože v prvom rade by ste sa mali zamyslieť, ak si kúpite 10 keksov, či ich neskôr nepoložíte niekde na paletu s minerálkami, lebo by som spravil aj užitočnejšiu prácu ako triedil plný nákupný vozík. Zamestnancov je tu dosť, aj brigádnikov, ale jednoducho sa to nestíha. Večer popracem, idem domov, ráno prídem a pri horalkách je slivovica, semtam nejaký jogurt a v chipsoch hodená rýchlovarná kanvica... už mám plný vozík, môžem začať odznova.
cekovsky.blog.sme.sk
