V rámci nástupu som absolvoval niekoľko rozhovorov s vedúcimi pracovníkmi. Jedného dňa prišiel rad aj na šéfa distribúcie. Pri kávičke sme spolu prekecali (ja teda hlavne prepočúval) takmer dve hodiny, počas ktorých som sa dozvedel fascinujúce veci o tom, ako funguje distribučný reťazec od momentu, keď noviny vyjdú z rotačky až po chvíľu, keď sa objavia v novinovom stánku na železničnej stanici niekde v Kozojedoch.
Ako si PNS na piatich nákladiakoch odvezie denné vydanie do svojich triediacich centier, kde pripravia do 20tisíc balíkov rôznych titulov pre každý jeden stánok a ako tieto balíky len po Prahe rozváža okolo 200 dodávok s nájazdom 250 kilometrov denne.
A toto všetko, samozrejme, niečo stojí. A my preto zo samotného predaja novín nezarobíme ani korunu. To málo, čo sa zarobí, totiž zhltne remitenda.
„Ak je remitenda tak do 40 percent, tak je to dobré,“ vysvetľuje mi riaditeľ a dopĺňa, že v prípade promo vydaní, ktoré sa tlačia vo vyššom náklade, sa remitenda môže vyšplhať aj na 60 percent. A ja začínam gúľať očami. Z desiatich novín sú štyri výtlačky v priebehu jedného dňa odpadom.
Ozýva sa vo mne môj zmysel pre životné prostredie a nesmelo sa pýtam, či sa tie remitendné kusy aspoň nejako recyklujú. Upokojil ma, že vraj áno, ale nech si nemyslím, že z jedného recyklovaného výtlačku je celý výtlačok nový. Zhruba 20 % je nenávratne preč.
„Ale Petře, to nic není. Keď tlačíme Nymburský zpravodaj (názov titulu som si dovolil zmeniť), ktorý má náklad zhruba 800 kusov, tak len pokým sa nastavia farby na rotačke, musíme urobiť 1000 výtlačkov a potom, ako sa rotačka vypne, ešte ich z nej vylezie zhruba 600 kusov.“ Díky Tondo, skvelé. Prebúdza sa vo mne pocit hrdosti na firmu.
maroncik.blog.sme.sk
Autor: Peter Maroncik
