á!“
Bola šťastná, ale vnútri cítila akýsi závan nepokoja. A teraz ešte ten doktor.
„Ste tehotná,“ povedal nakoniec.
„Jupííí, to som vedela,“ pomyslela si, a čo ešte?
„A máte rakovinu,“ dodal.
Akoby jej niekto odtrhol krídlo pri lete ku hviezdam. Videla, že lekár otvára ústa, ale nepočula, čo hovorí. Padala bez záchranného padáka. Z posledných síl sa vrátila do ordinácie.
„Urobíme ešte ďalšie vyšetrenia, aby sme vedeli, ako je to rozšírené.“
Odporučili jej prerušiť tehotenstvo, aby si predĺžila život. Podstúpila by chemoterapiu, ožarovanie. Bojovala by proti vlastnému telu, ktoré sa vymklo kontrole.
Bola však rozhodnutá. Dieťa si ponechá. Tým predĺži svoj život do večnosti.
Rástli v nej bok po boku nový život a jej koniec. Obidve vznikli z nej a boli jej časťou. Množili sa veľkou rýchlosťou. Život a smrť ako dvojičky tohto sveta.
Bolesti pribúdali. Našli jej metastázy v chrbtici. Lieky, ktoré brala, mohli byť škodlivé pre malú, a pritom bolesť ostávala. Choroba ju premáhala. Jej krčný stavec bol rozožratý a mohol kedykoľvek povoliť. Tŕpli jej ruky, bola slabá. Bola to otázka života a smrti, jej aj maličkej.
Mala porodiť cisárskym rezom, problém bol v anestézii, báli sa ju intubovať, aby jej pri zaklonení hlavy nezlomili väz, epidurál by pre metastázy nefungoval. Nakoniec to bolo v celkovej anestéze. Maličkú nepočula, spala. Veľmi sa bála, či bude v poriadku.
Narodila sa v 30. týždni tehotenstva. Je krásna, má 1500 gramov a vždy, keď ju k malej privezú, vie, že nežila zbytočne.
Mamička sedí na vozíčku, otecko sa o maličkú stará a ja... nemám slov.
marekgajdos.blog.sme.sk
)
Autor: Marek Gajdoš (Autor je lekárom na novorodeneckom oddelení.)
