LUHAČOVICE. V hoteli Vega prešovskí futbalisti našli pokoj, no nevegetovali. Tri prípravné zápasy s kvalitnými moravskými súpermi (Slovácko, Zlín a dnes predpoludním Sigma Olomouc) a intenzívne tréningy v neďalekom Uherskom Brode bohato naplnili práve sa končiace týždňové sústredenie.
Bez faxu i účtovníctva
„Keď sme začiatkom roka 2005 prišli do klubu, nebol v ňom fax ani e-mail, účtovníctvo sa neviedlo,“ vraví športový riaditeľ 1. FC Tatran Prešov Erik Bogdanovský, s ktorým sme sledovali tréning mužstva v Uherskom Brode.
Podnikatelia Miroslav Remeta (terajší prezident klubu) a Braňo Prieložný (viceprezident, hlavný akcionár) postavili klub finančne na nohy a mohlo sa začať so systematickou prácou.
„Nebyť pána Prieložného, Tatran by už neexistoval. Zapálil sa pre futbal, aj na sústredenie telefonuje každý deň a zaujíma sa, či je všetko v poriadku,“ vraví Bogdanovský. V klube museli všetko vybudovať od základov. „S niektorými hráčmi, aj dobrými, sme sa museli rozlúčiť. Nemali totiž morálno-vôľové vlastnosti. Dnes máme konečne mužstvo, ktoré ťahá za rovnaký koniec povrazu,“ zdôrazňuje športový riaditeľ.
Náskok 22 bodov
Tatran je späť v Corgoň lige a klub má zastúpenie v najvyšších republikových súťažiach všetkých dorasteneckých i žiackych kategórií. Rezervný tím ako nováčik druhej ligy takmer postúpil do prvej.
Tatran vyhral prvú ligu s astronomickým náskokom (22 bodov). „Nepozeral som sa síce do historických tabuliek, no takýto výsledok asi nemá obdobu na Slovensku,“ vraví Bogdanovský. Ten urobil výborný ťah, keď pred pol druha rokom angažoval trénera Roman Pivarníka. „Chcel som ho už skôr, no vtedy dal prednosť ponuke robiť asistenta v Rapide Viedeň,“ dodáva. Bogdanovský, pôvodným povolaním tréner, vie, čo mužstvo potrebuje.
On, ako aj celé mužstvo, má výborného pomocníka v osobe Jozefa Košuta, nového vedúceho tímu. Pribudol aj kondičný tréner Pavol Mlynár. Zintenzívnili lekárske prehliadky hráčov, dobrý servis ponúka aktualizovaná webová stránka klubu. Veľa roboty však čaká klub v oblasti marketingu, práci s fanklubom a podobne.
„Zišiel by sa napríklad obchodík so suvenírmi, ktorý je vo vyspelých kluboch samozrejmosťou,“ hovorí tréner Roman Pivarník. Štadión nutne potrebuje modernizáciu a v Prešove už majú konkrétne plány.
Posily: trikrát P, raz B
Aj v najvyššej súťaži sa Prešovčania budú spoliehať na káder, ktorý vybojoval postup. Dosiaľ získali štyroch skúsených hráčov.
„Trikrát P - Poliaček, Penksa, Pikl, a raz B - Baláž. Veríme, že všetci budú posilami,“ nádeja sa Bogdanovský. V Prešove dlho stál čas. Futbalové hodiny v Tatrane však opäť tikajú a odrátavajú čas do začiatku ligy.
Nechajú nás pracovať
Prešov sa dlho usiloval o návrat medzi elitu, podarilo sa to až pod vaším vedením. Vďaka čomu?
„V Tatrane sa vytvorili materiálne i technické podmienky, aby sa mužstvo mohlo pobiť o Corgoň ligu. Podarilo sa získať kvalitných hráčov a zostaviť z nich dobré mužstvo i kolektív. Dokázali sme hrať na víťazstvá a pri trojbodovom systéme je to vidieť. V prvom polroku, v skupine o záchranu, sme položili základy toho, čo chceme hrať. “
V minulosti nedokázali dať v Tatrane dohromady jednoliaty kolektív. Je takým ten dnešný?
„V kolektíve doteraz nebol nijaký problém, hráči ukázali charakter. Hoci, keď sa vyhráva, to ide ľahšie. Dokázali sa zdvihnúť po zlých vstupoch do sezóny, a keď sa prehralo, opäť sa naladiť na víťazstvá. Aj pohárové duely s Trnavou, hoci sme cez ňu neprešli, ukázali meradlo kvality. Zohrali sme s ňou vyrovnané partie.“
Zdá sa, že majitelia Tatrana to myslia s klubom vážne. Váš pohľad?
„Mám svoje zásady. Tréner však musí rešpektovať majiteľov. To platí aj v zahraničí, kde som trénoval deväť rokov. Tam však berú trénerov do klubu preto, lebo sú odborníci. Samozrejme, môžu ich aj vyhodiť, no nemiešajú sa im do remesla. Na Slovensku to nebýva samozrejmosťou, no v Prešove nás majitelia nechávajú pracovať. Zabezpečujú finančný chod klubu, no nepletú sa do športovej stránky.“
Ste spokojný s kvalitou kádra a posilnením týždeň pred začiatkom sezóny?
„Mužstvo, ktoré dokázalo vyhrať toľko zápasov a zvíťaziť s takým veľkým náskokom, nemôže byť slabé. Máme dostatok dobrých mladých hráčov, no potrebovali sme mužstvo vystužiť skúsenými. Do každej formácie sme sa snažili získať posilu. Do obrany prišiel Aleš Pikl. Ide o rutinéra s rozohrávkou, ktorý odohral v českej lige zhruba 250 zápasov. Do stredu poľa pribudli Miroslav Poliaček a Marek Penksa, medzi tri žrde brankár Juraj Baláž. Typologicky sa nám zámery podarili na 50 percent, ešte by sme radi získali útočníka. Ak to nestihneme v lete, pokúsime sa o to v zime.“
Vyjadrili ste sa, že mužstvo má potenciál na šieste miesto. O čo opierate takéto tvrdenie?
„Nie je to cieľ, no ak všetko bude šliapať, môžeme na túto priečku siahnuť. Závisí to od mnohých komponentov: zranenia, forma, šťastie... Nedosahujeme kvality Petržalky či Žiliny, no zvyšné tímy sa môžu v tabuľke zoradiť podľa akéhokoľvek poradia.“
V kádri máte poltucet hráčov z Česka. Aký majú podiel na progrese mužstva?
„Výrazný, tvorili približne polovicu základnej zostavy. Vo všeobecnosti majú českí hráči kvalitu, dajú sa získať lacnejšie ako slovenskí. Keď sa im skončí zmluva, sú voľnými hráčmi. Žiaľ, na Slovensku toto pravidlo UEFA neplatí.“
Doteraz bývala vaša rodina v Olomouci. Teraz ste sa upísali Prešovu na tri roky. Poputuje za vami?
„Zmluva nie je smerodajná, o mesiac môže byť všetko inak. Pôvodne som si myslel, že pomôžem vybojovať postup a odídem. Zostal som však, nuž dočasne presťahujem aj rodinu. Zázemie však bude mať stále v Olomouci.“
Máte iba české občianstvo, vaša manželka české i slovenské, syn Lukas nemecké...
„Narodil sa v Nemecku, no po manželke má slovenské i české. Ja som si v roku 1993 musel vybrať medzi českým a slovenským. Ak by som si mohol nechať aj slovenské, ako hráč viedenského Rapidu by som si zrejme zahral za slovenskú reprezentáciu.“
Dlhé roky ste z východu preč. Cítite sa ešte východniarom?
,,Ale áno, no odišiel som v devätnástich a už som s tým nepočítal, že sa vrátim. V Prešove sa však cítim dobre. Na východe sa akoby zastavil čas. Veľa sa za tých dvadsať rokov, čo som bol preč, nezmenilo.“
V Saudskej Arábii ste trénovali spolu so strýkom Jánom Pivarníkom, majstrom Európy. Aké to bolo?
„Snom môjho otca bolo, aby som niekedy robil s jeho bratom pri jednom mužstve. Žial, už sa toho nedožil.“
Ján patril kedysi k najrýchlejším futbalistom v Československu, váš otec Imrich bol viacnásobným slovenským majstrom v šprintoch a ani vy ste neboli pomalý. Majú to Pivarníkovci v génoch?
„Určite. Chodil som do atletickej triedy a vyhrával som všetky možné olympiády až do dorasteneckého veku. Stal som sa však futbalistom.“
Ladislav Harsányi
Roman Pivarník
Košický rodák (17. 2. 1967) hrával za B. Bystricu, Duklu Praha, Sigmu Olomouc, Rapid Viedeň, Gerasdorf, Bnei Yehuda Tel Aviv a Carl Zeiss Jena. V roku 1996 získal s Rapidom Viedeň titul a prebojoval sa do finále PVP. Trénoval kluby HFK Olomouc, Vysočina Jihlava, Al Quadisiya Khobar (Saudská Arábia), Slavia Kroměříž a Rapid Viedeň (asistent trénera).
 |
Keď sme začiatkom roku 2005 prišli do klubu, nebol v ňom
fax ani e-mail, účtovníctvo sa neviedlo.
Erik Bogdanovský, športový riaditeľ
Kapitán Ján Šafranko: Postup nás utužil
„Mužstvo je v pohode, dobre pripravené, plné očakávania. Nechceli by sme hrať o záchranu, ale o stred tabuľky. Až liga však ukáže, na čo máme,“ ponúka triezvy pohľad pred štartom.
Do klubu prišiel pred dvoma rokmi, keď sa začala stabilizácia. „Už vtedy sa robilo dobre, no nesplnil sa hlavný cieľ - postup. Aj v prvej lige sme mali solídne mužstvo, teraz sa ešte na niektorých postoch posilnilo.“
Musia sa oťukať
„V nižšej súťaži sme hrali suverénne, uvidíme, ako to bude teraz. Partia je dobrá a postup ju ešte utužil. Musíme sa však v Corgoň lige ešte oťukať, na úvod nás čakajú ťažkí súperi,“ pokračuje.
Je pozitívne, že hráči sa nemusia strachovať o výplaty. „Všetko je do koruny vyplatené. Funguje to stopercentne,“ pochvaľuje si. Verí, že štadión Tatrana sa zaplní fanúšikmi. „Liga bola na východe iba v Košiciach, nuž si myslím, že sa príde na nás pozrieť dosť ľudí. Doteraz bolo zvedavých na naše vystúpenia 3- až 4–tisíc ľudí.“
Tenisový a golfový turnaj
V mužstve Romana Pivarníka vládne disciplína a poriadok. A kapitán musí ísť ostatným príkladom. „Musím utekať na obed, lebo dostanem pokutu,“ rozlúči sa Šafranko.
Tréner Pivarník však vie, že hráči musia aj relaxovať. Sauna i vírivka sú balzamom na únavu, no treba sa aj inak odreagovať od futbalu.
Pobyt pre hráčov spestril v Luhačoviciach napríklad aj turnajom v minigolfe a tenise.
Kým v golfe mal najpresnejšiu ruku práve Šafranko s Kaplanom, v tenisových štvorhrách triumfovala dvojica Buchta - Prekop. Tá zdolala v kvalifikácii aj trénerský tandem Roman Pivarník - Jozef Danko.
Mužstvo si vo štvrtok večer vyrazilo na promenádu v centre kúpeľného mesta. Hráči si však uvedomujú, že v najvyššej slovenskej súťaži ich už žiadna prechádzka nečaká.
(hla)
