Keďže minulý týždeň magazín Víkend nevyšiel, predstavujeme vám dnes hneď dva tituly série Slovenské legendárne albumy. Ide o posledné dva albumy edície, ktorej jednotlivé diely ste si mohli kúpiť všade tam, kde sa predávajú noviny za cenu 149 korún. Po tom, čo sa budúci týždeň prestane predávať posledné CD, budete si môcť naďalej objednať ktorékoľvek CD z edície za cenu 129 korún na adrese albumy@sme.sk, prípadne na telefónnom čísle 02/59 233 411. Podrobné informácie nájdete tiež na stránke www.albumy.sme.sk.

Hráč

Urobiť výber najväčších hitov by nebola v prípade Pavla Hammela jednoduchá vec, veď je na scéne aktívny už štyridsať rokov. Takúto kompiláciu si však nemožno predstaviť bez dvoch skladieb - Učiteľka tanca a Mladosť ( z ktorej citáty sa so železnou pravidelnosťou objavujú na maturitných oznámeniach). Obe tieto skladby plus ďalšie Hammelove skvosty vyšli na albume Hráč nahranom v roku 1974.

Jedna z najzdravších platní slovenského rocku

V roku 1969 vyšiel legendárny album skupiny Prúdy Zvoňte zvonky. Bezprostredne po jeho nahraní z Prúdov odišiel kapelník, klávesista Marián Varga, aby založil Collegium Musicum, a "značka" Prúdy ostala mladému spevákovi Pavlovi Hammelovi, ktorý sa svižne obklopil tímom rovnako mladých hudobníkov.

V roku 1970 vydal "svoj" prvý album Pavol Hammel a Prúdy, v roku 1972 nasledoval Som šťastný, keď ste šťastní a prvá z kolaborácií s Vargom - Zelená pošta. V roku 1973 vyšla Šľahačková princezná, zaujímavá hovoreným slovom - rozprávkou Kamila Peteraja, ktorú načítal Jozef Kroner. V roku 1974 prišiel na svet album Hráč, ktorý sa líšil od jeho predchodcov. Materiál je veľmi presvedčivý, skladby sú z mimoriadne dobrého "súdka", niekoľko z nich má nadčasovú platnosť. Objavili sa tu mladí, veľmi talentovaní hudobníci a zmenil sa aj zvuk - typické rockové gitarové sóla vymizli a nahradili ich dôkladne zaranžované štruktúry.

Hráč je jeden z mála albumov, na ktorom figurujú všetci traja veľkí textári tých čias - Boris Filan (ten sa neskôr stal Hammelovým blízkym spolupracovníkom), Kamil Peteraj aj Ján Štrasser, aj keď posledný má len jednu skladbu.

"Hráč je jedna z najlepších, najzdravších bigbítových platní v kontexte Hammelovom, ale aj slovenského rocku vôbec," hodnotí textár Kamil Peteraj. "Objavujú sa tam noví inštrumentalisti, ktorí znamenali veľa pre našu hudbu, a potiahli slovenský rock zasa ďalej inštrumentalisticky aj zvukovo. Napríklad klávesista Ján Lauko, basgitarista a gitarista Laco Lučenič či bubeník Pavol Kozma. Album vznikol tak, ako má dobrý rockový album vznikať - bez špekulácií, hudba zo všetkých vyšla úplne prirodzene a nahrávalo sa vo veľmi dobrej atmosfére. Čo sa týka textov, poviem za seba, že patria medzi moje lepšie. Napríklad si myslím, že Bláznove byty a Hráč sa mi celkom podarili. Obaja, Filan aj ja, sme sa v tomto období textársky ustálili," spomína Peteraj.

Vojenčina ma zastihla na vrchole popularity

Keď sa povie Pavol Hammel, veľkému množstvu Slovákov napadne Učiteľka tanca. A pritom tento superhit bola vlastne recesia.

Ako to všetko pred 34 rokmi vznikalo, o tom sa rozprávame s Pavlom Hammelom.

Čo vám zíde na um, keď sa spomenie váš album Hráč?

Vojenčina. V roku 1974 som nastúpil na vojnu. Síce do Vojenského umeleckého súboru ako spevák, ale aj tak som bol z toho úplne zúfalý. Zasiahlo ma to - v roku 1974 som bol na vrchole popularity, v rebríčku Zlatého slávika som bol asi siedmy, ale predo mnou bolo šesť Čechov. Dosť ma zarazilo, že ma zobrali na vojnu, mal som totiž vybavenú modrú knižku, ale niekomu veľmi záležalo na tom, aby som narukoval, tak ma udal a odvelili ma do Ružomberka. Neskôr to bolo vo VUS-e voľnejšie, ale za mojich čias sa nedalo až tak veľmi utekať. Bolo treba mať vychádzku a na noc musel byť opušťák alebo dovolenka. Auto som nemohol používať, lebo nám zobrali vodičáky, tak som nahrávanie riešil tak, že som utekal z kasární na víkendy. Album sa nahrával v Hlohovci, v empírovom divadielku, aj sme tam spali, na hádzanárskom štadióne. Vtedy neboli mobily, tak som mal dosť nervy. Ale o to väčšia zábava tam bola. Veď aj Elvis Presley bol na vojne v Nemecku. Vojaci sa s tým nikde nekašlú. Ale spätne si uvedomujem, že keby som bol v nejakom bojovom útvare, bolo by to oveľa horšie.

Ako ste pripravovali skladby?

Ja som pred vojnou rozpustil Prúdy, takže sú to vlastne ľudia, ktorých som dal dokopy pre tento projekt. V Hlohovci sme to nacvičili a hneď aj nahrali. Sláčiky napísal môj kolega z vojny Milan Tedla.

Boli na albume aj nejaké "šuflíkovky"?

Dve - Učiteľka tanca a Mladosť. S Borisom Filanom sme ich napísali pre film jeho otca Ľudovíta, ktorý bol režisérom.

To sú dodnes dva najväčšie hity.

A to sme tam dali Učiteľku tanca v podstate zo zábavy. Mali sme z toho psinu. V tej skladbe je taký charakteristický zvuk, ktorý sme dosiahli tak, že sme škriabali o inštalatérsku hadičku. Husľový part nahral režisér Igor Boháček, je taký insitný, laický, a o to nám išlo. Aj saxofón bol taký zúfalý.

Vznikajú vaše pesničky na "jeden šup" alebo ste sa zvykli aj zaseknúť?

Robím na hotový text. Väčšinou je to tak, že si musím sadnúť a vymyslieť to, ale to nie je také jednoduché. Nahrávam sa, potom si to pustím a hneď vidím, čo ešte musím dorobiť. Niekedy to trvá týždeň a niekedy sa k tomu vrátim až po mesiaci.

Majú niektoré skladby na albume aj nejaké zvláštne osudy?

Skladbu Ty si tá som napísal pre Janu Kocianovú, ona ju, samozrejme, spievala ako Ty si ten. To bol jej veľký hit. Nahral som ju aj ja, aby tam bolo viac pesničiek. Skrátka, ten album vznikal tak všelijako. Aj sme ho nahrali a zmixovali za dva víkendy, nebol čas. Ale možno to tak bolo najprirodzenejšie.

Medzi hudobníkmi je aj Ladislav Lučenič.

Hral tam na basovú gitaru, ako basgitarista bol veľmi dobrý, čo dokázal aj vo Fermate.

Na albume hrá aj veľmi mladý bubeník Pavol Kozma, ktorý sa neskôr stal hráčom veľkého formátu.

Ešte nebol plnoletý, tak som ho musel mať napísaného v pase, keď sme išli do zahraničia. Hral veľmi moderne.

Kto mal nejaké finálne, povedzme, producentské slovo?

Nikto. Vznikalo to kolektívne a niečo si k tomu povedal každý. Vždy sme robili takto, spontánne.

z archívu

Po zvukomalebnej, pestrej a energiou sršiacej platni Šľahačková princezná Hammel opäť radikálne prebudoval svoju skupinu a nahral tento album. Ťažisko sa presunulo z virtuóznych sól a razantného soundu k skladateľským a aranžérskym výkonom. Hráč je albumom signalizujúcim koniec "ružového obdobia" v Hammelovej tvorbe (a najmä tvorbe jeho dvorných textárov) a príklon k civilnejším polohám so striedmym, ale dokonale vystavaným zvukom. Sú tu hity ako Učiteľka tanca, Ty si tá a Blší trh.

Peter Pišťanek, Kankán 2/97

To, že som v súčasnosti jediný samorastlý "strom" v tom strednom prúde populárnej hudby na Slovensku, to si uvedomujem. Tým jediným som asi výlučný. Ale pocit nadradenosti, pýchy či sebaobdivovania rozhodne nemám a dúfam, že ho nikdy mať nebudem.

Pavol Hammel, z rozhovoru pre Večerník, 1977