BRATISLAVA. Európu znepokojuje rast cien a ani Slovensko už nie je výnimkou. Za jeden z dvoch najväčších problémov krajiny ju považuje 43 percent obyvateľstva.
Nálady a očakávania ľudí odhalil ďalší z radu prieskumov, ktoré si dva razy do roka dáva robiť Európska komisia. O výsledkoch Eurobarometra z tejto jari včera informovalo zastúpenie komisie na Slovensku.
Hrozba inflácie rastie
Ešte pred dvoma rokmi nič nenasvedčovalo tomu, že niečo môže ľudí znepokojovať viac ako nezamestnanosť a ekonomická situácia.
Z prieskumu, ktorý sa robil na jar 2006, vyplynulo, že nezamestnanosť radí k najväčším problémom na Slovensku 61 percent obyvateľstva a ekonomickú situáciu 33 percent. Infláciu „zaškrtlo“ iba 20 percent opýtaných, takže ju predstihol aj systém zdravotnej starostlivosti.
Že rast cien máta čoraz viac ľudí, naznačili už výsledky prieskumu z minulej jesene. K dvom najväčším problémom krajiny ju priradilo 33 percent obyvateľstva. To, ako vyšlo neskôr najavo, mohol byť iba začiatok.
„Pod nárast vnímania rastu cien ako najväčšieho problému, ktorému musí Slovensko čeliť, sa podpísal rast cien potravín a ropy na svetových trhoch, ako aj obavy obyvateľov z vplyvu prechodu na novú menu – euro,“ tvrdí Ivan Kuhn, autor národnej správy o výsledkoch prieskumu.
Aj euro je postrachom
Štatistický úrad včera informoval, že v júni boli spotrebiteľské ceny o 4,6 percenta vyššie ako rok predtým. Tempo rastu cien sa tak ďalší mesiac udržalo na najvyššej úrovni od septembra 2006, napísala ČTK.
Milan Zeman zo Sociologického ústavu Slovenskej akadámie vied považuje obavy z ďalšieho zvyšovania cien za opodstatnené. Zavedením eura sa sumy opticky znížia. Na základe takéhoto „efektu malých čísel“ podľa neho môžu rásť aj ceny tovarov a služieb, a to najmä v čase, keď už nebude treba zobrazovať ceny v korunách, a tak ich nebude možné okamžite porovnať s cenami v eurách.
„Zvýšiť cenu o niekoľko centov, desiatok centov alebo eur nebude problém,“ myslí si Zeman.
Premiér Robert Fico to vie. Aby ľudí upokojil, ohlásil trestanie špekulantov a „balíček“ opatrení v oblasti sociálnych vecí, ktoré by najmä ľuďom s nižšími príjmami mali kompenzovať zvýšenie ich výdavkov.
Vláda už predvčerom schválila „súbor nástrojov a opatrení na zabránenie neodôvodnenému nárastu cien v súvislosti so zavedením eura“. Viacerí ministri zasadnú do cenovej rady, ktorá bude ceny sledovať .
Obavy sú zo špekulantov
Vláda však pripúšťa, že príčinou prudšieho zdražovania môže byť globálny vývoj. „Nie sme proti prirodzenému vývoju cien, sme proti špekulatívnemu vývoju cien,“ povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Kontrolovať by sa podľa neho mali najmä ceny potravín, energií, zdravotníckych služieb a za dopravu. Počet ľudí, ktorí sa obávajú nezamestnanosti, dosiahol historické minimum. Na jar sa v tomto duchu vyjadrilo 29 percent respondentov – o vyšš polovicu menej oproti jari 2006.
Kuhn si myslí, že k tomu viedol príchod ďalších zahraničných investorov, prejavujúci sa nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých lokalitách, zníženie oficiálnej miery nezamestnanosti, ako aj „silná medializácia týchto faktorov“.
Rast cien však môže mať na nezamestnanosť negatívny vplyv. Európska centrálna banka už nepriamo varovala odbory, aby infláciu neprenášali do požiadaviek na zvýšenie miezd.
V krajinách, ktoré majú euro, totiž za prvý štvrťrok stúpli náklady na hodinu práce o 3,3 percenta a to je najviac od začiatku roka 2003.
Verejnosť verila počas prípravy sporného zákona viac novinárom ako vláde.
Oslovení ľudia dôverovali počas diskusií o spornom tlačovom zákone viac médiám ako vláde, ktorá zákon presadila, ukázal prieskum Eurobarometer pre Európsku komisiu.
Viac médiám ako štátnym inštitúciám veria ľudia na Slovensku dlhodobo, dôvera k novinám sa na jar ešte mierne zvýšila. Vláde poklesla.
Dôvera k tlačeným médiám podľa prieskumu na jar stúpla na 56 percent, čo je najviac od jesene 2004. V uplynulých rokoch sa pohybovala medzi 51 a 53 percentami.
Rozhlasu verilo podľa ankety 78 percent respondentov, televízii 71 percent.
Vláde na jar dôverovalo 37 percent oslovených.
Údaje zbierali v apríli, keď sa o zákone diskutovalo v parlamente.
V porovnaní s obyvateľmi iných krajín únie je Slovensko médiám, ale aj vláde naklonené priaznivejšie.
Eurobarometer sa v krajinách únie robí dvakrát ročne - na jar a na jeseň. Už roky výsledky na Slovensku analyzuje IVAN KUHN, ktorý je spolupracovníkom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Vo voľbách kandidoval za OKS.
Do akej miery sa na hodnotení výsledkov prieskumu odráža vaša politicko-ekonomická orientácia?
„Každý človek, aj politicky analytik ma nejakú hodnotovú orientáciu, ktorá ovplyvňuje jeho pohľad na svet. Takže sa môže stať, že tam, kde eurooptimista vidí pohár poloplný, euroskeptik ho vidí poloprázdny. Pri analyzovaní výsledkov prieskumu verejnej mienky Eurobarometer sa snažím minimalizovať tento vplyv, ale vylúčiť sa úplne nedá.“
Sú podľa vás respondenti na Slovensku dostatočne informovaní na to, aby sa dokázali vyjadriť k rôznym otázkam týkajúcim sa fungovania únie?
„Na vyjadrenie k väčšine otázok stačia informácie, ktoré majú občania k dispozícii z voľne dostupných zdrojov, ako sú napríklad médiá a internet. Aj keď je pravda, že o činnosti slovenskej vlády a slovenského parlamentu majú zo slovenských médií viac informácií ako o činnosti Európskej komisie alebo Európskeho parlamentu - predovšetkým, pokiaľ ide o rôzne prešľapy, ktorých sa národné alebo európske inštitúcie dopúšťajú. To môže byť jednou z príčin, prečo občania dôverujú viac európskym inštitúciám ako národnej vláde a parlamentu. Každý respondent má v konečnom dôsledku možnosť na ktorúkoľvek otázku odpovedať „neviem“.
Majú výsledky prieskumu nejaký vplyv na politiky krajín Európskej únie, respektíve na rozhodovanie orgánov únie? Prečo si podľa vás únia dáva takýto prieskum robiť?
„Európska komisia môže využiť výsledky prieskumu Eurobarometer dvojakým spôsobom. Buď môže akceptovať názor väčšiny a prispôsobiť svoju politiku a tvorbu smerníc, nariadení alebo obsahu zmlúv želaniam väčšiny občanov EÚ, alebo môže vypracovať informačnú kampaň, aby občanov presvedčila, že politiky, ktoré presadzuje, sú správne.
