WASHINGTON, BRATISLAVA. Kyslé dažde, ozónová diera a geneticky modifikované potraviny. To sú podľa zahraničnopolitického magazínu Foreign Policy vážne ekologické problémy, o ktorých sa už toľko nehovorí, ako by sa malo. Svet akoby zabudol aj na výrub pralesov. Všetky tieto hrozby sú stále živé a ohrozujú planétu.
Slnečný filter opäť ožíva
Doteraz sme si poradili azda iba v prípade ozónovej diery. Jej rast dokázalo medzinárodné spoločenstvo zastaviť dohodou. Montrealský protokol z roku 1987 zaviazal väčšinu krajín sveta zastaviť vypúšťanie freónov, látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
Vrstva ozónu vo výške okolo 25 km je však stále pod niekdajšími dlhodobými priemermi a nebezpečenstvo stále trvá. Pôvodné hodnoty má podľa odhadov dosiahnuť až v roku 2040.
„Po presune nad obývané oblasti napríklad Austrálie môže závažne poškodiť tamojší ekosystém a spôsobiť vyhynutie niektorých druhov,“ povedal klimatológ Milan Lapin, ktorý pracuje aj pre Medzivládny panel vedcov (IPCC), ktorý spolu s Al Gorom získal v roku 2007 Nobelovu cenu mieru za boj proti globálnemu otepľovaniu.
Svet naopak doteraz netuší, ako sa postaviť ku geneticky modifikovaným potravinám.
Vyspelé krajiny, ako je Veľká Británia, ich už odobrili. Európski spotrebitelia sa snažia značke GMO vyhýbať.
Európska komisia už napriek tomu uznala, že môžu byť riešením pre svet, v ktorom rapídne rastú ceny základných potravín.
Smrtiaci dážď a pralesy
Zabudnutým problémom sú aj kyslé dažde. Spustilo ich vypúšťanie oxidov síry a dusíka do atmosféry napríklad pri spaľovaní uhlia a v 60. až 80. rokoch zasiahli aj Slovensko.
Dostali sa sem najmä atmosférickým prúdením smerom z Česka, Poľska a Nemecka, ako aj z domácich zdrojov a ničili lesy napríklad na Orave. „Kyslé dažde už v Európe prestali byť akútnou hrozbou. Presunuli sa však do Číny a Indie, kde prudko rastie spaľovanie uhlia a opakujú naše chyby. Peking sa začína spamätávať v súčasnosti až vďaka olympiáde,“ povedal Lapin.
Prieskum britskej mimovládnej organizácie Rainforest Foundation ukázal, že ekologické problémy väčšinu ľudí netrápia. Britov nezaujal ani fakt, že ročne zmiznú pralesy s plochou veľkou ako Anglicko a Wales dohromady. Aktivisti z organizácie Survival upozorňujú, že najväčší nelegálny výrub prebieha v Amazonskom pralese na hranici Peru s Brazíliou.
Aj Slovensko stráca zeleň
Výrub zelene zasahuje aj Slovensko. Veľkou hrozbou je podľa environmentalistu Juraja Smatanu vytláčanie parkov z miest a zásahy do ekosystému, ktoré ničia rôznorodosť druhov.
Napriek tomu, že správy o zmenšujúcich sa zelených plochách v mestách sú stále častejšie, pre politikov, to nie je veľká téma. „Na rozdiel od zvyšku Európy u nás zostala úžasná druhová pestrosť. Strácame však cenné veci každý deň. Divočinu chceme premeniť na umelú záhradku,“ povedal Smatana.
Verejné parky už nemiznú iba z Bratislavy, ale aj z menších miest po Slovensku. Lesníci podľa združenia VLK využívajú pesticídy už aj v Nízkych Tatrách. A cestovný ruch sa nezastaví ani pred centrami národných parkov.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
