O tom, že popmusic sa mení, sa môže presvedčiť každý, kto si zapne rádio alebo niektorú z hudobných televíznych staníc. Spôsoby umeleckej tvorby boli odjakživa úzko späté so stavom technológií v danom historickom období. Dnes, na začiatku 21. storočia, sú to predovšetkým počítače. Viedenčan Bernhard Fleischmann (1975) je jedným z tých, ktorí spájajú výnimočnú kreativitu so zvládnutím nových špičkových zvukových technológií.

Škatuľkovanie kritiky

Vyškolil sa v hre na klavír a na bicie a najprv pôsobil v rôznych gitarových skupinách. V roku 1998 sa začal sólovo venovať elektronickej hudbe. Tvorí vo vlastnom štúdiu v 16. viedenskom obvode, kde nahral aj svoj prvý album Pop Loops For Breakfast. Počas minulého roka absolvoval koncertné turné po Európe a jeho druhá platňa A Choir Of Empty Beds vyšla minulý rok na americkej značke Fuzzy Box. Fleischmann absolvoval dva koncerty v New Yorku a hral aj na známej prehliadke multimediálneho umenia Ars Electronica v Linci.

Jeho elektroambientný pop vzniká spojením rozličných elektronických nástrojov, ktoré vytvárajú harmónie a príjemné melódie v rozmanitých zvukových krajinách. Pridávané šumy a ruchy nenarúšajú harmonickosť piesní, ale interaktívne komunikujú s ostatnými zvukmi. „Neobľubujem škatuľkovanie. Jednoducho tvorím hudbu, ktorú kritika zaraďuje pod štýl electronica. Niekto iný by ma však mohol hodnotiť aj v kontexte gitarovej hudby, ak by chcel. Do scény som prenikol iba pred rokom a zvnútra sa mi jej stav hodnotí veľmi ťažko,“ hovorí Fleischmann.

Nie iba roztancovať

Viedeň si za poslednú dekádu vytvorila stabilnú pozíciu jedného z centier svetovej elektronickej scény. Je tam fungujúca sieť hudobných klubov, obchodov a predovšetkým mnoho talentovaných mladých producentov: „Myslím si, že v súčasnosti je už viedenská scéna naozaj veľmi živá. No naďalej je na nej dosť priestoru realizovať to, čo človek chce. Mnohí muzikanti, napríklad z labelov Cheap Records alebo Mego, už v hudbe dokázali naozaj veľa. Považujem za dôležité, že v konkurencii obstoja aj iné projekty ako dídžejské duo Kruder & Dorfmeister. Vzniká tu tvrdá elektronická hudba labelu Mego aj nahrávky ovplyvnené džezom, ktoré produkujú vydavateľstvá Plag Dich Nicht alebo Trost. Spektrum viedenskej hudby je naozaj široké.“

Keď sa hovorí o elektronickej hudbe, mnohí si automaticky predstavia klubových dídžejov a tanečné diskotéky. Aj Bernhard Fleischmann je DJ, no v jeho poňatí nejde o snahu roztancovať dav za každú cenu: „Kto je podľa mňa dobrý DJ? Ja hrávam všetky štýly, takže niekedy hneď po sebe pustím Madonnu a Roberta Wyatta. Počas jedného večera sa pokúšam spájať elektroniku s gitarovou hudbou aj inými štýlmi. Medzi jednotlivými žánrami, ktoré sa mi páčia, naozaj nevidím až také rozdiely. Medzi skladbami rád robím krátke pauzy, lebo sa mi páči, keď sú ľudia zvedaví, čo zaznie ako ďalšie.“

Klikať myšou a strihať

Hudba, ktorá vzniká pomocou zvukových modulov a počítačov, sa nazýva digitálna. Aktuálnym trendom pri jej produkovaní je „klikaj myšou a strihaj“. Táto neakademická avantgarda je súčasťou populárnej kultúry a ambientnou kulisou svetových veľkomiest.

Akým smerom sa podľa Fleischmanna bude hudba uberať v najbližších rokoch? „Na prognózy si veľmi netrúfam, lebo presne plánovať nedokážem ani svoju vlastnú hudbu. Pre mňa je pri tvorbe veľmi dôležité, že ju robím práve teraz, v konkrétnom okamihu, keď nepremýšľam, či ide o nejaký trend alebo nie. Nesnažím sa ju smerovať vpred ani vzad, prosto spravím to, čo naozaj chcem, a nie to, čo by malo byť módne. Som však presvedčený o tom, že pred nami je ešte veľmi veľa nového. Nemusí to byť nutne iba v elektronike, pokojne sa to môže udiať aj v džeze alebo v gitarovej hudbe. Podľa mňa tie najzaujímavejšie veci vznikajú práve miešaním štýlov.“

Bernhard Fleischmann vystúpi v stredu 17. januára na Wilsonic Party v bratislavskom U. Clube. Jeho koncert doplnia rezidentní dídžeji Tibor a Anti. Začiatok je o 21.00 h.

MICHAL HVORECKÝ

(Autor je spisovateľ, redaktor hudobného magazínu music.5d.sk)