BRATISLAVA. Už vieme, koľko budeme zarábať v eurách, koľko dostanú penzisti a aké drahé budú v eurách tovary a služby.

Ministri financií únie včera rozhodli, že konečným kurzom koruny a eura, s ktorým Slovensko vstúpi do eurozóny, bude terajší úradný kurz.

Jedno euro bude definitívne 30,126 koruny. Priemerný plat sa tak z vyše 20-tisíc korún zmení na približne 680 eur. Priemerná penzia vyjde na necelé tri stovky eur.

Konečným kurzom sa prerátajú aj všetky ceny. Znamená to, že za plat či penziu v eurách si budeme môcť kúpiť približne to isté množstvo tovarov a služieb ako teraz.

Eurom začneme platiť až na budúci rok. Dovtedy je stále našou menou koruna. V januári sa s ňou definitívne rozlúčime.

Koruny budeme môcť v bankách vymeniť v priebehu budúceho roka bez poplatkov. Potom neobmedzene a tiež zadarmo v Národnej banke.

Ak niekto tento rok pôjde do zahraničia na dovolenku alebo služobnú cestu, eurá si bude musieť kúpiť v bankách, kde je kurz oproti konečnému o čosi menej výhodný.

Už od augusta sa na cenovkách, vo výkladoch, faktúrach či výplatných páskach objavia dve meny. Korunové sumy sa podľa konečného kurzu prerátajú na eurá. Ceny v eurách budú len informatívne. Vláda tým chce predísť neodôvodnenému zaokrúhľovaniu a zdražovaniu v súvislosti so zavedením eura. Dvojaké cenovky majú aj umožniť, aby si ľudia zvykli na euro. Dvojaké oceňovanie je povinné do konca budúceho roka. Od 17. januára sa bude dať platiť už len eurom.

Vláda aj Národná banka sú s kurzom spokojné. Ekonomike neuškodí, skôr naopak, tvrdia ekonómovia. Podnikatelia neprotestujú.

„Je to veľký úspech pre ľudí a nepoškodzuje ani podnikateľský sektor,“ reagoval minister financií Ján Počiatek.

Komisár Joaquín Almunia nás pochválil za to, čo sme na ceste za eurom dosiahli, a vyzval vládu, aby sa poučila z chýb terajších členov eurozóny a správala sa v rozpočte zodpovedne.

Exportéri, ktorým silnejúca koruna neustále znižovala zisky a nútila ich prepúšťať ľudí, sú radi, že po zavedení eura sa to zastaví.

Guvernér Národnej banky Ivan Šramko sa teší, že kurz bude brzdiť rast cien. „Tento kurz odráža históriu za posledné obdobie a vytvára do budúcnosti dobré podmienky, aby bol ekonomický rast udržateľný. Zároveň by mal zo strednodobého pohľadu prispieť k tlmeniu inflačných tlakov.“

Minister financií Ján Počiatek včera priznal, že bojovali za ešte silnejší kurz. Túžili, asi ako väčšina ľudí na Slovensku, po rovnej tridsiatke. Podľa očakávania to neprešlo. Doteraz totiž každý z 15 štátov, ktoré sú v eurozóne a používajú euro, prešiel na spoločnú menu s kurzom rovnajúcim sa centrálnej parite. Únia zaužívaný spôsob meniť nechcela.

„Stanovenie iného kurzu by bolo veľkým precedensom, keďže pre všetky krajiny vstupujúce do eurozóny bol zvolený rovnaký postup. Dalo sa čakať, že únia z neho neustúpi,“ povedal analytik Allianz-Slovenská DSS Mário Blaščák.

Potvrdil to aj Počiatek. „Európske inštitúcie sa priklonili k tomu, že je dôležité dodržať zaužívanú prax a nevytvárať nové precedensy,“ povedal.

Agentúra Fitch zareagovala zvýšením ratingu Slovenska. V jej očiach krajina dokáže v eurozóne lepšie splácať svoje záväzky ako predtým.

Zásluhy opozície o euro idú bokom

K zásluhám o euro sa okrem SDKÚ opozičné strany veľmi nehlásia. Sociológ hovorí, že čakajú, ako zmena meny dopadne a veria, že Ficov Smer na ňu doplatí.

Keď Slovensko pred štyrmi rokmi vstupovalo do Európskej únie, zaviazalo sa aj prijať euro. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu v septembri 2004 prijala národnú stratégiu prijatia eura, v ktorej naznačila, že mena sa zmení od roku 2009.

Zásluhy, ktoré súčasná opozícia na zavedení eura má, premiér Robert Fico včera ani raz nespomenul.

Chváli sa len SDKÚ

Rovnako ako pri vstupe Slovenska do schengenského priestoru, zostala včera opozícia bokom. Okrem SDKÚ však svoje zásluhy na eure ani nezdôraznila.

„Euro je proces, ktorý naštartovala druhá vláda Mikuláša Dzurindu a súčasná v tom pokračuje,“ povedal poslanec SDKÚ Ivan Štefanec.

S konverzným kurzom, ktorý dosiahla Ficova vláda, nie je spokojný. Tvrdí, že ak by nebolo kauzy okolo úniku informácií a návštevy ministra financií Jána Počiatka na jachte J&T, ľudia na Slovensku by zrejme mohli dostať za koruny viac mincí a bankoviek v eurách.

Fico: Chceli uškodiť ľuďom

„To, čo povedal, ako keby si rovno vypálil znak čarodejnice na pravé pleco,“ povedal o Štefancovi vzápätí Fico.

Štefanec sa podľa neho priznal k neuveriteľnému prešľapu. „Mala SDKÚ záujem úmyselne krivo obviniť ministra financií s cieľom zhoršiť konverzný kurz, poškodiť tým ľudí a tak poškodiť vládu?“ pýtal sa.

Fico je presvedčený, že konverzný kurz nemohol dopadnúť lepšie, pretože vždy sa vychádza z centrálnej parity, ktorá bola daná už od konca mája.

„Zabudnime na nich. Tak ako sme ich nepotrebovali k Lisabonskej zmluve, nepotrebujeme ich ani k euru,“ povedal Fico o opozícii. Vyčíta jej aj to, že sa doteraz neprihlásila k deklarácii spoločenskej zhody k euru. „Vystačíme si bez týchto pánov, ktorí neustále škodia,“ myslí si.

Farkas: Premiér zasadol do ustlaného kresla

„To, že po voľbách v roku 2006 pán premiér zasadol do pekne ustlaného kresla, bolo zásluhou bývalej vládnej koalície,“ hovorí predseda Republikovej rady SMK Iván Farkas.

Na rozdiel od Štefanca konverzný kurz nekritizuje. Hovorí, že je optimálny, i keď pripomenul, že Fico chcel dosiahnuť kurz pod 30 korún.

Na zavedení eura má podľa Farkasa bývalá vláda zásluhu aspoň 90 percent, pretože dobre nastavila ekonomiku. Priznáva, že dnes opozícia zostáva v ústraní a úspechom sa chváli len Fico.

KDH je v opozícii výnimkou, pretože by uprednostnilo neskoršie prijatie eura. Kritizuje, že do menovej únie vstupuje Slovensko ako najchudobnejšia krajina.

Štefanec s kritikou, že opozičné strany nie sú aktívne, nesúhlasí. Za SDKÚ hovorí, že organizujú stretnutia s občanmi a informačnú kampaň začala už vlani.

Opozícia čaká, čo sa stane

Sociológ Pavel Haulík hovorí, že opozícia sa svojimi zásluhami pri eure veľmi nepýši. „Je to vyčkávajúca taktika do roku 2009,“ myslí si.

Opozičné strany podľa neho čakajú, čo sa po zavedení eura bude diať. „Skryte dúfajú, že to Ficovi zlomí väz,“ povedal Haulík, ktorý však priznáva, že je to málo pravdepodobné.

Problémy by museli byť dramatické, vývoj cien by museli ovplyvniť aj globálne problémy.

Opozícia svojím postojom riskuje, že ak všetko dopadne dobre, všetku chválu zožne Fico. Haulík očakáva, že opozičné strany svoje zásluhy ešte pripomenú, ale asi až po zavedení eura, čo už môže byť neskoro.

Veronika Šutková

Rovnú „tridsiatku“ nám neposlali

Kurz na úrovni rovných 30 korún za euro by slovenskej ekonomike sadol, tvrdia ekonómovia.

Brusel včera nevypočul želanie slovenskej vlády a od 1. januára nebudeme meniť koruny za eurá pri rovnej „tridsiatke“. Oficiálny výmenný kurz koruny a eura je na úrovni centrálnej parity 30,126. Doteraz žiadna krajina nevstupovala do eurozóny s iným ako úradným kurzom. „Myslím si, že ľudovo bude každý hovoriť, že euro je 30 korún,“ povedal včera premiér Robert Fico.

Cez tridsiatku

Americký psychológ Adam Alter včera pre SME povedal, že kurz 30 by bol pre ľudí „tak trochu lepší“. „Nebude jednoduché automaticky prepočítavať ceny z korún na eurá pri výmennom kurze 30,126,“ povedal Alter.

Sociologička Silvia Porubänová hovorí, že pre bežného človeka s bežnými príjmami desatinné miesto veľkú úlohu nezohráva. Má to skôr význam pre bohatších. „Kurz 30 by bol elegantnejší, ale skúsenosť hovorí, že aj tak budú všetci deliť tridsiatimi,“ povedala Porubänová.

Prepočítavaním cez kurz takmer o 13 halierov lepší môžu vzniknúť aj niekoľkoeurové rozdiely. 20­tisíc korún pri kurze 30,126 koruny za euro je 663 eur a 88 centov. Pri kurze 30 korún za euro by to bolo o dve eurá a 79 centov viac.

Rovná tridsiatka by bola z pohľadu rovnováhy ekonomiky neutrálnym kurzom, hovorí hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Nebol by ani slabý pre občanov, ani silný pre exportérov. „Ak sa mýlim, riziká sú potom len v tom, že je mierne slabší.“

Aj analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš tvrdí, že miera presnosti ekonomických modelov, ktoré boli podkladom pre toto politické rozhodnutie, zaokrúhlenie kurzu na 30 umožňovala. „Možno majú tri desatinné miesta vyvolať zdanie, že ide o presne vypočítanú hodnotu, a nie arbitrárne politické rozhodnutie,“ povedal Karpiš.

Rozdielne názory

Analytik inštitútu HPI Peter Pažitný dokonca tvrdí, že výmenný kurz 30,126 je slabý a ani kurz 30 by nebol optimálny. „Podľa modelu, ktorý berie do úvahy paritu kúpnej sily, by bol optimálny výmenný kurz na úrovni 25 korún za euro.“

Analytik Slovnaftu Marek Senkovič nesúhlasí. Rovná tridsiatka by podľa neho bola umelým „politickým“ kurzom. „Nezodpovedal by vývoju na trhu.“

Marianna Onuferová