BRATISLAVA. Tak ako stále platí, že máme nižšie platy ako napríklad v Rakúsku, takisto stále platí, že aj naše ceny sú po prepočítaní na eurá stále nižšie. Napríklad nákup potravín, ktorý včera vyšiel v bratislavskej Bille na 590 korún, by stál len tesne za hranicou v tom istom reťazci v Hainburgu o 223 korún, teda o približne 7,4 eura viac.
Samozrejme, v Bratislave sme platili v korunách, tie sme na eurá prepočítali konverzným kurzom a výsledok porovnali s rakúskou cenou.
Výrazne lacnejšie boli na Slovensku napríklad maslo, mlieko, vajíčka, kurča či paradajky. Za štvrtinku masla zaplatíte v Rakúsku 59 korún (1,95 eura), kým na Slovensku 33 korún (1,09 eura). Desať vajec by včera v Bille v Hainburgu stálo 60 korún (1,99 eura), kým u v Bratislave o 25 korún (0,83 eura) menej.
Lepšie ceny potravín na Slovensku však nie sú pravidlom. Čokoláda či nové zemiaky sa oplatili viac v Rakúsku. Kilogram nových zemiakov stál v rakúskom obchode vyše 27 korún (0,9 eura), na Slovensku až 32 korún (1,06 eura).
Využívať tento rozdiel pritom už dnes nie je nijako neobvyklé. Približne každé piate auto pred rakúskou Billou bolo včera so slovenskou poznávacou značkou.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Mincami sa už nebude pohŕdať
Dôchodky budú v stovkách, niektoré sociálne dávkyiba v desiatkach eur.Efekt malých čísiel sa môže prejaviť aj v tendencii viac nakupovať, teda míňať.
Keď sa na Slovensku začne platiť eurom, väčšina dôchodkov bude v lepšom prípade v stovkách, niektoré dávky iba v desiatkach eur. Hoci sa hodnota dôchodkov nezmení, ľuďom opticky ubudne.
Stovky namiesto tisícok
Napríklad prídavok na dieťa, ktorý je dnes 540 korún, bude po novom 17,93 eura. Jeho zvýšenie o 100 korún, ktoré minulý týždeň ohlásil premiér, bude znamenať o 3,32 eura viac. Kto má dôchodok desaťtisíc korún, zasa bude dostávať 331,94 eura.
„Keď si z tejto sumy odloží to, čo musí vydať na byt, na lieky a základnú stravu, tak sa môže stať, že bude sa pohybovať len tak-tak v desiatkových hodnotách,“ hovorí sociológ Ľubomír Falťan.
Prieskum, ktorý Štatistický úrad urobil začiatkom júna, ukázal, že väčšieho počtu mincí či rozpoznávania a zvykania si na nové obeživo sa obáva rovnaký počet ľudí ako zvyšovania cien v obchodoch.
Ďalší sociológ Milan Zeman si myslí, že optické zníženie sumy bude mať vplyv aj na spotrebiteľské návyky. „Efekt malých čísiel sa môže prejaviť v tendencii viac nakupovať, a teda aj viac míňať.“
Teuro
V Rakúsku euro používajú od 1. januára 2002. Mnohí tejto mene nepovedia inak ako „euro – teuro“ (z nemeckého drahé), hoci ho vymenili za 13,7603 šilingu.
„Starší ľudia ešte stále počítajú v šilingoch a sú z ,novej' meny riadne zmätení,“ hovorí Marta Kopka, ktorá v Rakúsku žije už 10 rokov. Jej agentúra sprostredkúva ženám zo Slovenska opatrovanie seniorov.
Kopka tvrdí, že „na začiatku sme zahadzovali drobné ako 20 centov“, no pre rast cien s tým prestali.
Na Slovensku je dnes kúpna sila drobných v korunách taká nízka, že mnohí ľudia sa ich čím skôr snažia zbaviť, aby nemali zbytočne ťažkú peňaženku.
Falťan tvrdí, že Slováci už dlhší čas pohŕdajú mincami. „Napriek tomu, že nie sme bohatý národ, sme radi ,veľkopanskí', a to až do takej miery, že prepitné dávame aj v obchodoch – neberúc drobné. Veľmi rýchlo musíme zabudnúť na túto ,frajerinu', lebo to bude veľmi drahé.“
Prvé mesiace preto budú aj určitou skúškou kultúrnosti „na oboch stranách pokladníc“.
„Nejaký čas potrvá, kým si ľudia uvedomia hodnotu drobných euromincí. Že napríklad 20 centov je šesť korún, a nie 20 halierov,“ dodáva Zeman.
Jozef Čavojec
Autor: du
