Stefan Eiselin,
Zürich, Švajčiarsko
Môžete si byť istý, že aj zlá komunikácia, aj chamtivosť majú do činenia s búrlivou kontroverziou týkajúcou sa odmeňovania výkonných riaditeľov. Niektoré spoločnosti určite nie sú dosť jasné alebo úprimné pri vysvetľovaní toho, prečo ich poprední šéfovia zarábajú toľko, koľko zarábajú, a niektorí poprední šéfovia zrejme chcú zarábať viac, než sú hodni. A keď sme si toto vyjasnili, radi by sme načrtli ďalší dôvod všetkého toho nedávneho rozruchu okolo platenia generálnych riaditeľov. Konflikt ideológií.
To je pravda: Myslíme si, že diskusia o odmeňovaní výkonných riaditeľov je presne tým, čím sa zdá – filozofickým rozporom. Na jednej strane máte aktivistov akcionárov (väčšinou obyčajných ľudí), ktorí sa nazdávajú, že mnohí riaditelia skrátka zarábajú priveľa v porovnaní s priemernými pracovníkmi a so svojou relatívnou hodnotou k organizácii a že niekto – či už sami akcionári, alebo vládni regulátori – by mal túto priepasť zmenšiť. Prehnané odmeňovanie generálnych riaditeľov je podľa tejto skupiny zlé pre spoločnosť a je morálne nesprávne.
Na druhej strane máte ľudí, ktorí vo všeobecnosti nehovoria to, čo si myslia, lebo to je politicky nekorektné. No dovoľte, aby sme tu vstúpili do veci, lebo máme rovnaký názor. Áno, väčšina výkonných riaditeľov berie tony peňazí a niekedy zarábajú priveľa, ale v trhovej ekonomike určuje platy ponuka a dopyt: spoločnosti, ktoré pošlú do hry najlepší tím, zvíťazia, a pre globálnu konkurenciu sú zvyčajne najlepšie tímy drahé.
Takže – je systém platenia na slobodnom trhu dokonalý? Určite nie, a práve preto niekedy nastáva to, že riaditelia s chabými výsledkami nakoniec dostávajú obrovské peniaze, len aby odišli. Hoci takéto situácie mnohých rozčúlia, vzhľadom na dynamiku trhu sa im dá len ťažko vyhnúť. Niektorí generálni riaditelia – napríklad bývalá predsedníčka a generálna riaditeľka Hewlett-Packard Carly Fiorina – dostanú veľké odstupné, lebo ich predstavenstvá bez nasledovníka zvnútra im to zaručili, aby sa neprihlásili na úrade práce. Iní, ako bývalý predseda a výkonný riaditeľ Citigroup Charles Prince a bývalý predseda a výkonný riaditeľ Merril Lynchu Stanley O'Neal, odišli zo svojich utrápených firiem bohatší, než by sa niektorým ľuďom páčilo, vďaka akciovým prevodom a kompenzáciám, ktoré zarobili v úspešnejších rokoch.
Takéto konce pôsobia zle, a celkom pochopiteľne poskytujú kritikom základňu, z ktorej môžu vychádzať zakaždým, keď sa to stane. Ale z nášho pohľadu je slobodný trh najlepší celkový systém určovania platu. Jednou z najlepších vecí tu je, že odmeňuje spoločnosti, ktoré podávajú dobré výkony, a tie majú sklon byť magnetom pre talenty. Tieto spoločnosti platia dobre všetkým – od výkonných riaditeľov až po predné línie. Ba čo viac, jednoducho neexistuje lepšia alternatíva.
Vládne zásahy? Zabudnite! Aký chaos by to vyvolalo, pričom politici na tribúnach sa predstihujú v sľuboch, že dostanú riaditeľov do chudobinca a že riaditelia (a ich právnici) by museli každý rok prísť na výsluch na Kapitol - aby vysvetlili svoje obchodné modely, svoje konkurenčné situácie a obhájili svoje platové balíčky, keďže sa ich oboch týkajú. To je skutočne produktívne využitie času všetkých zúčastnených!
Pokiaľ ide o to, že by mali akcionári určovať platy, problém nespočíva ani tak v ideológii, ako v logistike. Ako môžu tisícky ľudí formulovať platové úrovne firmy? Poisťovňa Aflac nedávno súhlasila, že umožní svojim akcionárom každoročne hlasovať o odmeňovaní piatich hlavných manažérov. Hlasovanie je nezáväzné, ale možno uspokojí potrebu prívržencov tohto riešenia ulahodiť akémusi pocitu informačného vstupu.
A pocit informačného vstupu je asi tak všetko, čo by akcionári mali mať. Lebo sú to neodškriepiteľne nimi zvolení zástupcovia – predstavenstvo – kto musí určiť odmeňovanie riaditeľov, a jeho členovia majú najbližšie k úlohám firmy a k výkonom vrcholového tímu, nehovoriac už o nákladoch a schodnosti výmeny výkonného riaditeľa alebo iných šéfov. Inými slovami: poznajú oblasť ľudských zdrojov na slobodnom trhu. Iste, rodinkárstvo a známosti sú stálymi obavami, keď predstavenstvo určuje plat vedenia. Našťastie existuje systém kontroly vo finančných výsledkoch a v cene akcií firmy. Predstavenstvo môže preplatiť výkonného riaditeľa, ale nie natrvalo.
Diskusia o plate riaditeľov naopak môže trvať večne. Jedna strana chce, aby komunita alebo nejaká jej podskupina určila plat riaditeľov, a druhá strana si myslí, že túto úlohu by mali zohrať trhové sily dopytu a ponuky. Možno – ako to naznačujete vy – chamtivosť a zlá komunikácia sú súčasťou tejto zmesi, ale ako pokračujú ideologické debaty, táto je zrejme večná.
Spoločnosti, ktoré pošlú do hry najlepší tím, zvíťazia, a pre konkurenciu sú zvyčajne najlepšie tímy drahé.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes.com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.
