BRATISLAVA. Práca hasičov – alebo presnejšie v Hasičskom a záchrannom zbore (HAZZ) – je štátna služba a s tým súvisia niektoré výhody aj obmedzenia.
Výhodou je napríklad dlhšia plne hradená práceneschopnosť, alebo pravidelné rekondičné pobyty po desiatich odslúžených rokoch, nárok na výsluhový dôchodok a istota, že sa štát postará o rodinu, keď sa hasičovi stane vážna nehoda. Povinnosťou je napríklad každoročná komplexná zdravotná prehliadka, ktorá prísne posudzuje schopnosť aktívneho nasadenia, alebo povinnosť byť stále dosiahnuteľný pre tých, čo podliehajú systému zvolania.
Každý hasič má
štyri až päť špecializácií
Človek môže u hasičov samozrejme pracovať aj ako ekonóm, preventivár či metodik, ale pre väčšinu ľudí stelesňuje pojem „hasič“ člena zásahovej skupiny. Ten chodí na výjazdy, ten musí byť za minútu pripravený ísť do akcie. V roku 2007 sa na Slovensku uskutočnilo viac ako 33tisíc výjazdov. „Požiare tvoria asi tretinu – teraz v lete je ich viac v prírode,“ vysvetľuje hovorkyňa zboru Alena Bučeková. „Chodí sa k dopravným nehodám a každý rok narastá počet technických zásahov a ekologických havárií.“
Čo vlastne čaká na toho, kto sa dá na túto cestu? Najprv je to pomerne náročné prijímacie konanie – vrátane prísnej zdravotnej a psychologickej prehliadky. Potom nastupuje desaťtýždňové školenie a potom ďalšie dva týždne špecializovaného kurzu – podľa služobného zaradenia.
„Takýmito kurzami prechádzajú hasiči pravidelne – každý príslušník od pilčíka až po letca má najmenej štyri–päť špecializácií, často aj viac,“ hovorí Bučeková. Takže vzdelávanie je okrem „ohňa“ takmer denným chlebíkom hasičov. Najmä tí, ktorí sú v 24hodinovej pohotovosti, študujú nové metódy, keď práve nejdú na zásah alebo nemusia čistiť a opravovať výstroj a výzbroj.
Človek môže vyskratovať, ani nevie ako
„Pre laika to vyzerá tak, že nie je problém ísť na zásah do paneláku, ale keď si uvedomíte že dvojkilogramová propanbutánová bomba dokáže rozhodiť celý dom, už to vyzerá inak. Hasič nikdy nevie, čo ho čaká,“ zdôrazňuje Alena Bučeková. „Preto musí veliteľ zásahu najprv skontrolovať celý objekt a zhodnotiť situáciu. Aby neprišiel o chlapov, zachránil ľudí aj majetok.“
Medzi najvážnejšie úlohy hasiča totiž patrí aj zasahovanie pri nehodách alebo pri výbuchoch, kde ťažko zranení volajú o pomoc. „Musia vedieť eliminovať paniku, pomôcť ľuďom, evakuovať a zastabilizovať ich skôr, ako eliminujú požiar,“ vysvetľuje Bučeková. „Majú to ťažké. Preto ich naši psychológovia učia, ako prekonávať stres a traumy. Nedávno prišiel jeden hasič zasahovať do svojho rodného domu a našiel tam brata, ktorého rozmetal výbuch. To sú situácie, keď človek môže vyskratovať a ani si nemusí uvedomiť, že má problém.
Hasičský šport
Verejnosti je takmer neznámy, i keď sa ním zaoberá desaťnásobne viac ľudí ako ľadovým hokejom. Pomáha hasičom podávať špičkové výkony.
Všetci príslušníci zásahových zložiek HAZZ musia totiž absolvovať aspoň základnú súťaž a zdolať limity. Disciplíny sú beh na sto metrov, výstup na vežu, štafeta na štyrikrát sto metrov a požiarny útok.
Hasiči majú aj iné súťaže – za najťažšiu v Európe sa považuje Iron Fireman. Súťažiaci musia s prilbou, v tričku, zásahovom kabáte, teplákoch a s pätnásťkilogramovým dýchacím prístrojom na chrbte zvládnuť tri disciplíny.
Pripojiť na hrdlá a rozvinúť osem hadíc na vzdialenosť 65 metrov, potom dve zmotať a preniesť. Ďalej šesťkilogramovým kladivom šesťdesiatkrát udrieť striedavo do hornej a dolnej časti hamerboxu, preniesť dve dvadsaťpäťkilogramové bremená kanistrového tvaru na vzdialenosť 40 metrov, prekonať dvojmetrovú bariéru, vo vyznačenom priestore naskrutkovať na stabilný hasičský monitor prúdnicu, znova prekonať bariéru a navyše ešte prebehnúť tridsať metrov.
Treťou disciplínou je vybehnúť 26 poschodí. Bez oddychu, jedno za druhým.
Najlepší – hasič záchranár špecialista nadporučík Rasťo Plesník z Banskej Bystrice to zvládol za necelých šesť a pol minúty.
(gal)
