KYJEV, PRAHA. Ukrajinskí politici neprestávajú v diplomatickom ťažení, aby svet uznal veľký ukrajinský hladomor z 30. rokov 20. storočia za genocídu. Neodradila ich ani Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá minulý týždeň len priznala, že tragédia, akou bol hladomor, sa stala.
Plyn zadarmo
Väčšina sveta, vrátane Slovenska, s uznaním hladomoru ako úmyselným pokusom o vyhladenie Ukrajincov váha. Najmä pre politiku. Ak by sa Kyjevu podarilo hladomor oficiálne uznať za genocídu, môže byť Rusko ako nástupca Sovietskeho zväzu označené za jej pôvodcu, za okupanta a agresora.
Nastala by podobná situácia ako s pobaltskými štátmi, ktoré za sovietsku inváziu požadujú od Rusov finančné kompenzácie. Ukrajine by tak napríklad mohla Moskva dodávať na Ukrajinu plyn zadarmo.
Vlani uplynulo presne 60 rokov od prijatia medzinárodnej konvencie o genocíde. Ukrajinci sa obeťami hladu stali ešte 15 rokov predtým. Dodnes ako genocídu uznalo ukrajinský hladomor 11 štátov. OSN je opatrné.
V novembri 2003 označilo masové vymieranie občanov niektorých bývalých sovietskych republík v rokoch 1932 - 1933 iba za tragédiu.
Lenže Kyjev sa nevzdal a začali tlačiť na svetové spoločenstvo matematikou. Ukrajinskí demografi tvrdia, že pokiaľ by krajinu nepostihol začiatkom 30. rokov katastrofálny hlad, dnes by Ukrajincov bolo najmenej o 100 miliónov viac. Aj príbuzní prezidenta Viktora Juščenka boli medzi obeťami hladomoru.
Hladomor verzus Rusko
Rusi však tvrdia, že hladomor na Ukrajine bol jednoducho hladomorom. Žiadna genocída ani pokus vyhladiť Ukrajinu. Okrem toho vraj hladom zomierali aj v iných oblastiach Sovietskeho zväzu, napríklad v ruskom Povolží.
Ukrajinci nie sú jediní, čo bojujú o uznanie genocídy. Podobnú snahu vedú aj Arménci za masakry v roku 1911, keď ich 1,5 milióna zomrelo počas vojny s Osmanskou ríšou.
