BRATISLAVA. Aj po reforme maturitných skúšok sa žiaci sťažujú, že maturitné komisie boli neobjektívne a zaujaté, a podmienky skúšky neboli jednotné.
Na slovensko-maďarskom gymnáziu vo Fiľakove sa sťažovali až traja študenti. Dve sťažnosti boli opodstatnené. Podali ich žiaci slovenskej triedy, ktorých komisia nechala prepadnúť zo slovenského jazyka. Počas štúdia mali nedorozumenia s učiteľom z komisie.
Inšpekcia dala za pravdu žiačke
Žiačka zmaturovala na tri dvojky a päťku zo slovenčiny. Externú časť maturitnej skúšky, teda test, pritom spravila na 73 percent a sloh napísala na 90 percent. Počas štúdia mala priemernú známku dvojku. Podľa vyhlášky majú skúšajúci prihliadať aj na prospech počas štúdia, aj tak ju komisia ohodnotila na nedostatočnú.
„Školská inšpekcia nariadila komisionálne preskúšanie za prítomnosti školského inšpektora. Prítomný však nebol učiteľ, ktorý žiačku učil a bol predtým skúšajúcim. Ten pred komisionálnym preskúšaním náhle ochorel,“ povedal Ľuboš Tužinský, inšpektor Štátnej školskej inšpekcie.
Riaditeľ gymnázia László Molnár vysvetlil hodnotenie žiačky tak, že v zákone nie je jasne napísané, do akej miery sa má zohľadniť študentov prospech. „Keď sa študenti dozvedia o možnosti napísať sťažnosť a nemusia sa učiť na maturitu, keďže ich potom preskúšajú, tak to bude mať stúpajúcu tendenciu,“ upozorňuje.
„V školách je veľmi silná tendencia potvrdiť pôvodnú známku, pritom komisionálne preskúšanie nariaďujeme u žiakov, ktorých škola hodnotila počas celého štúdia ako veľmi dobrých,“ povedal Tužinský. „Vyskytli sa aj prípady, že žiak mal naozaj slabé vedomosti a pritom mal z predmetu počas štúdia samé jednotky – aj toto je však nedostatok na strane školy.“
Väčšina sťažností je oprávnená
„Inšpekcia dostala až 48 sťažností, z toho 9 sa z rôznych dôvodov neprešetrovalo. Z prešetrovaných sťažností bola viac ako polovica opodstatnených,“ hovorí Tužinský. Oproti minulému roku je sťažností o polovicu viac, 9 z nich však podal jeden sťažovateľ.
Právo požiadať o zmenu komisie maturanti nemajú. Žiak nemôže zmeniť skúšajúceho, ak ho v minulosti učil a nerozumeli si.
Najviac sťažností bolo na výsledky ústnej časti maturitnej skúšky. Najčastejšie sa študenti sťažovali na neobjektívnosť klasifikácie a zaujatosť učiteľov, ktorí ich učili.
Sťažovateľom tiež prekážalo, ak komisia neprihliadla na prospech dosiahnutý počas štúdia, či tvrdili, že skúšajúci vytvárali stresovú atmosféru. Vyskytovali sa aj trojstupňové rozdiely medzi prospechom dosahovaným počas štúdia a známkou na maturitách.
„Medzi dôležité zistenia inšpekcie patrí aj to, že niektoré maturitné komisie nevedia, ako majú prihliadať na dosiahnutý prospech žiaka počas štúdia. Tvrdili, že prihliadali, aj keď prospech na maturitnej skúške bol 5 a prospech žiaka počas štúdia 2,5,“ povedal Tužinský.
Väčšina skúšajúcich a predsedov maturitných komisií si podľa Tužinského plní svoje povinnosti vzorne. Sú však aj školy, na ktorých sa rovnaké nedostatky opakujú aj viac rokov.
Vyskytli sa tiež prípady, keď sa do sporov dostali členovia komisie. Niektorí sa zastávali žiakov aj proti kolegom.
