NITRA. Kapitola Mikuláš Konopka je dopísaná. Bodku za ňou pol roka pred guliarovou tridsiatkou dal sobotňajší verdikt disciplinárnej komisie Slovenského atletického zväzu o doživotnom treste za druhé dopingové previnenie pred dvoma mesiacmi. Za prvé v roku 2002 mal dvojročný dištanc.
Absolútny trest je vôbec prvý v histórii slovenského športu. Vlaňajší halový európsky šampión a bývalý dvojnásobný majster Európy do 23 rokov sa proti nemu môže do 15 dní odvolať na výkonný výbor zväzu. Podľa vlastného vyjadrenia však túto možnosť nevyužije.
Na disciplinárke chýbal
Disciplinárna komisia SAZ, ktorá zasadala v Nitre, vyniesla rozhodnutie v Konopkovej neprítomnosti.
„Neprišiel a nedostali sme od neho ani žiadne vyjadrenie,“ skonštatoval jej predseda Zdeněk Hrbáček.
Svoje pocity po vynesení doživotného trestu označil za zmiešané: „Celý život robím v atletike a pre atletiku. To, čo sa stalo, je však zlé pre celý slovenský šport a atletiku zvlášť.“
Mikuláš Konopka sa v Nitre objavil až vyše dve hodiny po zasadaní. Aj to najmä preto, aby na štadióne Stavbára radami a prítomnosťou pomohol svojmu kladivárskemu dvojčaťu Miloslavovi na atletických majstrovstvách Slovenska pri jednej z posledných možností splniť A-limit na pekinskú olympiádu.
Žiadosti o rozhovory na tému svojho prípadu odmietol, novinárom však rozdal rozmnožený text krátkeho vyhlásenia. Vysvetlil v ňom okolnosti kontroly z 13. mája a zopakoval, že nič zakázané neužil. Vyhlásenie sa končí konštatovaním, že „práva športovcov v tejto situácii sú minimálne až nulové“.
Nerozhoduje SAZ, ale IAAF
„Nerozhodlo sa to dnes na disciplinárke, ale ešte 2. júna,“ poznamenal guliar ústne bez bližšieho vysvetlenia.
V ten deň pravdepodobne dostal vyrozumenie o zamietnutí svojej žiadosti o to, aby B-vzorku analyzovalo iné antidopingové laboratórium, ako to, ktoré zistilo pozitivitu „áčka“ na metandienón, látku zo skupiny androgénnych anabolických steroidov. Čiže nie rakúske v Seibersdorfe. Naň má Konopka zlé spomienky: v ňom ho pred šiestimi rokmi usvedčili, že si k bronzovej medaile na halových majstrovstvách Európy 2002 vo Viedni pomohol užívaním anabolického steroidu stanozolol.
Aj jeho brat, kladivár Miloslav bagatelizoval kompetentnosť domách orgánov: „SAZ nerozhoduje, rozhoduje IAAF.“
Konopkovcom dal nepriamo za pravdu aj šéf disciplinárky Hrbáček: „Akýkoľvek iný trest, než ten, ktorý sme vyniesli, by Svetová antidopingová agentúra a Medzinárodná atletická federácia odmietli.“
V zmysle antidopingovej charty totiž po prvom, dvojročnom treste za anaboliká v prípade ďalšieho priestupku automaticky nasleduje doživotný.
Disciplinárna komisia odporučila výkonnému výboru, aby zvážil, či Konopku nezbaví členstva v Slovenskom atletickom zväze. Už nikdy totiž nebude môcť pôsobiť nielen ako športovec, ale ani ako tréner, funkcionár či rozhodca. Trest sa vzťahuje na každé športové odvetvie, ktorého zväz podpísal slovenskú antidopingovú chartu, čiže takmer na všetky.
Kam ďalej, ukáže čas
V zákulisí nitrianskeho atletického šampionátu sa objavili špekulácie, že by bol ideálny typ do zostavy slovenského štvorbobu. Nesporne však ide o zbožné želanie, lebo nič také neprichádza do úvahy.
„Hádzať si však môžem,“ poznamenal Mikuláš Konopka. Kvôli komu? „Aj kvôli sebe,“ vraví. Najmä však kvôli bratovi, výbornému kladivárovi, ktorý Mikiho prítomnosťou na tréningu podmienil vlastné pokračovanie kariéry.
Guliar po potvrdení druhého pozitívneho testu dostal výpoveď z Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. Počas prvého dvojročného dištancu pomáhal v rodinnej pohrebníckej firme. Akým smerom sa bude uberať jeho ďalší život, ukáže čas.
Stĺpček Mariána Šimu: Škoda ho
Ku Konopkovcom a ich švagrovi Milanovi Haborákovi chodili v posledných rokoch dopingoví komisári ako na klavír. Dvaja z nich si za to môžu sami. Raz ich už nachytali na hruškách. Jedného v dôsledku toho dokonca poslali s hanbou domov z olympiády. Druhý tri roky po odpykaní trestu šokoval na európskom halovom šampionáte. Ani nie tak víťazstvom, ako výkonmi. Sériou s piatimi pokusmi za 21 metrov, za hranicu, ktorú nikdy predtým neprekonal.
Dopingový test mal negatívny, takže titul mu zostal. S ním však zostalo aj podozrenie. Potom už neprehodil ani dvadsiatku.
Do akej miery v dôsledku zdravotných problémov a či aj preto, že v dôsledku hojných prepadových kontrol musel voliť medzi sebazáchovou a záchovnou dávkou dopingových prostriedkov, vie len Mikuláš Konopka. Májový test potvrdil podozrievavý predpoklad komisárov. Nedovolené podporné prostriedky vytvárajú určitý druh závislosti. Keď začneš brať doping, „zaštopuješ“ nárast výkonnosti prirodzeným tréningom a stávaš sa jeho otrokom. Vzdať sa ho môžeš len za predpokladu, že sa vzdáš aj ambícií prekonávať rekordy.
To náš najlepší guliar nedokázal. Stal sa štvancom. Antidopingoví komisári naňho poľovali. Na to mali právo. Nemali a nemajú však právo prejavovať sa ako ironici či cynici.
Proces odhaľovania dopingových hriešnikov musí mať dôstojnú podobu od začiatku do konca. Mikuláša Konopku je škoda. Jeho talentu, o ktorom viackrát presvedčil v mladších rokoch. Jeho nadšenia, oddanosti atletike.
Žiaľ, nabalil na seba prehnané ambície a stal sa ich obeťou.
Konopkových sedem viet
Dňa 13. mája v čase príchodu dopingových komisárov som bol u zubára. Manželka mi telefonicky oznámila, že ma hľadajú dopingoví komisári, tak som sa vrátil domov, kde ma testovali. Pri vedomom užití zakázanej látky, pokiaľ by som sa nevrátil, riskoval by som „len“ čierny bod. Tento rok som mal 17 negatívnych dopingových testov, a preto ma veľmi prekvapilo, že som mal pozitívny test. Podľa odborníkov látka metandienón je v tele minimálne 10 a viac týždňov, preto mi je nepochopiteľné, že 2 testy, ktoré som absolvoval pred a týždeň po mojom pozitívnom teste, boli negatívne. Keďže som nič zakázané neužil, požiadal som o zmenu miesta konania Btestu a test DNA, obe žiadosti boli zamietnuté. Túto moju situáciu sme preberali s rôznymi odborníkmi (lekári, právnici...) a zhodli sme sa na tom, že práva športovcov v tejto situácii sú minimálne až nulové.“
Mikuláš Konopka
Keď sa na to vykašleš ty, vykašlem sa aj ja
Sme najkontrolovanejší atléti na svete, tvrdí hriešnikov bratMiloslav Konopka.
Vrhačské dvojčatá z Čaty boli odjakživa veľmi silne naviazané na seba navzájom a obaja spolu na atletiku.
„Mal som chuť zabaliť sezónu,“ opisoval v sobotu v Nitre svoje myšlienkové pochody po prepuknutí bratovej druhej dopingovej aféry Miloslav Konopka, po Charfreitagovi náš druhý najlepší kladivár.
„Olympiáda hore-dolu. K Mikimu mám silnejší vzťah ako k olympijským hrám.“ Bol to šok, priznal. Napokon sa však rozhodol ďalej bojovať o právo štartu na svojej tretej olympiáde. Zavážila bratova spolupatričnosť. „Povedal som mu: Keď ty prestaneš chodiť na tréningy, vykašlem sa na ne aj ja. To by som nerád. Mňa to baví. Aj jeho. Sľúbil, že ďalej bude chodiť trénovať. A chodí.“
Mikuláš Konopka, tri kilá schudnutý po viróze a hnačkách, v sobotu intenzívne prežíval celú nitriansku kladivársku súťaž. Milo k nemu po každom pokuse prišiel po radu. O vlastnej afére hovoriť nechcel, ale o bratových ambíciách vravel bez rozpakov:
„Má na osemdesiat metrov. Pred časom na tréningu v Maďarsku hodil 80,40 m. Dnes mohol dosiahnuť sedemdesiatosem. Verím, že švagor Milan Haborák splní guliarsky limit už v nedeľu a Milo kladivársky dvanásteho v Plzni. Potrebujú sa len pozbierať.“ Obaja už raz limit splnili, ale v Opave, na pretekoch typu „kontroliek“, bez seniorskej konkurencie, v súťaži s juniormi a dorastencami. Výkonný výbor zväzu ich výkony odmietol uznať za limity.
„Stavajú sa k nám nedôverčivo,“ konštatuje Miloslav Konopka. „Je pravda, že boli dané pravidlá, na akých pretekoch možno plniť limity. My sme však na štart v Opave dostali súhlas od šéftrénera Vladimíra Bezdíčka. On sa za nás aj postavil. Ale ako jediný z výkonného výboru...“
Milo má stále čisté konto. Na rozdiel od svojho brata aj ich švagra Haboráka ešte nikdy nemal pozitívny dopingový test. Čím si to vysvetľujete? pýtali sme sa ho. Po krátkej odmlke odvetil:
„Neviem.“ Po ďalšej sa spýtal: „Prečo aj ostatných nekontrolujú tak ako nás? My sme najkontrolovanejší atléti na svete. Len za posledné dva týždne, už po Mikiho prípade, k nám dopingoví komisári prišli dvakrát. A stavím sa, že do olympiády ešte dvakrát prídu. Robia si srandu, sú nepríjemní. Tešia sa z Mikiho nešťastia.“
Aj slovenskí? „Slovenskí sú v pohode. Myslím komisárov Svetovej antidopingovej agentúry.“ Ako reagujete? „Snažím sa čím skôr vycikať, aby zmizli. Ale keď mne to trvá niekedy aj dve-tri hodiny. Katastrofa. Keď to na človeka príde, vyzliecť sa donaha...“
Kladivár banskobystrickej Dukly však tvrdí, že „na to, čo bolo, treba zabudnúť“, že mieni „myslieť pozitívne a dopredu“.
A čo Miki? „Musí existovať s niečím iným. Musí to prebolieť.“
(mo)
