s pocitom, že keby mohli, konali by rovnako.
Máme samozrejme eurokompatibilný systém verejného obstarávania – zložitý súbor pravidiel, ktoré majú verejnej správe v takýchto praktikách brániť.
V krajine, kde podvodníkom tlieskame a dokonca ich volíme do parlamentu, však akokoľvek komplikované pravidlá podvodom nezabránia. Výsledok, ako potvrdzujú ľudia z rôznych pozícií nútení obstarávať, je najhorší možný: tí, ktorí chcú byť poctiví, musia aj pri jednoduchom nákupe prekonávať obrovské prekážky. Výsledok je aj tak často ďaleko od optima – neflexibilný systém aj pri dodržaní všetkých pravidiel niekedy nákupy predražuje a vedie poctivých k cynickému pohľadu na jeho zmysel.
Nepoctiví si v systéme pokojne nájdu priestor robiť si veci po svojom: bez mihnutia oka si obstarajú veci i služby s najbizarnejšími špecifikáciami či požiadavkami ušitými úplne na mieru. Výnimočne to preženú (viď vôľa obstarať upratovanie ministerstva za stovky miliónov) a tlak médií zabráni najhoršiemu. Ale to je zriedkavý úkaz a vo všeobecnosti by len málokto tvrdil, že verejná správa sa dostáva vďaka obstarávaniu k tovarom a službám výhodne.
Zmena sa dá dosiahnuť len paralelným pokrokom na dvoch frontoch – v boji proti cynizmu ľudí vo verejnej správe i mimo nej a na druhej strane v zefektívňovaní formálnych pravidiel. To by si však žiadalo na rozdiel od dnešnej koalície i opozície v politike niekoho, kto by si z poctivosti urobil svoj program a vyzeral by pritom dôveryhodne.
Autor: Andrej Salner
