ekročeniu povolenej rýchlosti môže viesť aj taká jednoduchá vec, ako je parlamentné hlasovanie o nových pravidlách premávky.
V bulvárnom denníku mali už vo štvrtok osemstranovú prílohu „Ako prežiť nový cestný zákon!“, kde písali, čo všetko sa od októbra zmení v doprave. Čitatelia si tak mohli už ráno prečítať o novinkách a dúfať, že poslanci ich poobede naozaj odhlasujú. Situácia tvorcov je pochopiteľná – televízne upútavky boli vyrobené, inzeráty tiež, tlačiareň pripravená, články napísané. Kto mohol tušiť, že parlament pretiahne rokovanie o niekoľko dní?
Prípad ukazuje, aké nebezpečné je pre médiá plánovať. Kým v drevárstve či jadrovej energetike môže byť plán kľúčom k úspechu, pre médiá vie byť priam zhubný. Namiesto systematických pestovateľov sa žurnalisti podobajú na lovcov, čo aj keď práve nelovia sólokaprov, sú pripravení skočiť po čomkoľvek zaujímavom, čo sa v ich blízkosti mihne. Ak ich obmedzuje plán, je zle.
Povaha práce vytvára v redakciách kultúru zhonu, neporiadku a zdanlivého lajdáctva, ktorá je nepochopiteľná nielen pre politikov či podnikateľov, ale celý vonkajší svet, často vrátane zvyšku vlastnej firmy. Nič nemôže byť redakcii vzdialenejšie ako finančné plány ekonomického oddelenia či sledovanie dochádzky personalistom.
Dobré redakcie sú plné planých plánov. A kreativity, ktorá im umožňuje predbiehať čas.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
