& Touche Slovensko VLADIMÍR MASÁR v týždni pred stanovením konečného kurzu koruny k euru vysvetľuje, že dôležité je pritom počúvať aj exportérov.
Hypotekárna kríza naštrbila dôveru k ratingovým agentúram a audítorským spoločnostiam. Táto kritika sa vás bezprostredne dotýka.
„Pri hypotekárnej kríze smerovala predovšetkým k ratingovým agentúram. S audítorskými firmami trochu zatriasla predchádzajúca kríza, ktorá súvisela s americkým Enronom a audítorskou firmou Arthur Andersen.“
Ako vnímate hypotekárnu krízu?
„Bola založená na tom, že investori neočakávali návratnosť investícií z pohľadu efektívnosti. Očakávali, že nájdu investora, ktorému môžu investíciu predať drahšie, ako ju kúpili. Tak vznikla cenová bublina. Postupom času praskla, lebo napätie na trhu sa musí niekde vyventilovať.“
Myslíte si, že v tejto logike sa v posledných týždňoch pohybovali aj obchody so slovenskou korunou?
„Koruna sa nachádza v špecifickom historickom okamihu. Blíži sa obdobie, keď skončí a nahradí ju euro, čo sa výrazne podpísalo na jej zhodnotení. Sú tu aj ďalšie objektívne faktory, pre ktoré sa naša mena spevňovala. Ekonomika výrazne rástla, splnili sme prísne eurokritériá a stali sme sa viac konkurencieschopní na zahraničných trhoch. Iste, korunu poháňali aj špekulácie. Pod špekuláciami nevnímam niečo negatívne, ale len akceptovanie vyššej miery rizika pri investovaní. Svoju rolu zohrali aj emócie, vyvolávané trhom a politikmi.“
Myslíte napríklad vyjadrenia predsedu vlády ku kurzu koruny?
„Napríklad vyhlásenia vplyvných politikov, ako by kurz mal vyzerať.“
Dnešný kurz koruny objektívne odráža to, čo sa deje v ekonomike?
„Zhodnocovanie sa koruny zodpovedá vývoju v ekonomike. Otázna je dynamika zmeny. Cítiť, že silná koruna znižuje konkurencieschopnosť niektorých našich odvetví. Na druhej strane je jasné, že jej posilňovanie sa nebude trvať večne, lebo o pár mesiacov zanikne. Aj preto je u nás liberálnejší pohľad na to, či rýchlosť zmeny kurzu koruny zodpovedá ekonomike a reálnym trhovým podmienkam, alebo či je nadhodnotená pre politické vyhlásenia a operácie špekulantov.“
Je koruna nadhodnotená?
„Nerád by som sa k tomu vyjadroval. Niektorí ľudia si ma pamätajú ešte ako guvernéra. Keby som niečo povedal, automaticky sa pripojím ku skupine ľudí, ktorá vytvára atmosféru okolo kurzu. Poviem len, že ideálna hodnota kurzu je tá, ktorá vychádza z reálneho vývoja trhu.“
Ale čo je dnes trh?
„Dobrý postreh. Ideálnu hodnotu kurzu by mal určiť trh. Za vývojom na trhu však musí byť predovšetkým vývoj ekonomiky. Dnes je trh pod nadštandardným vplyvom špekulantov, politických vyhlásení a iných emócií.“
Čítame vašu odpoveď tak, že koruna je nadhodnotená?
„Keby posilňovanie sa bolo len pozitívne, každá krajina by robila všetko preto, aby jej mena bola čo najsilnejšia. Má to svoje výhody aj nevýhody. Slovensko je veľmi otvorená ekonomika. Je pravda, že je tu veľa nadnárodných firiem. Ale sú tu aj domáci výrobcovia, ktorí pre silný kurz strácajú konkurenčné postavenie v zahraničí. Niektorí dokonca už strácajú trhy.“
Keby ste dnes šéfovali Národnej banke či vláde, chceli by ste mať konečný kurz koruny čo najsilnejší?
„Problémom pri vzniku slovenskej koruny boli emócie. Ľudia na Slovensku novej mene príliš neverili. Bývalú československú menu si mnohí zamieňali za české, nie za slovenské koruny. Neverili, že sme schopní vytvoriť fungujúcu ekonomiku. Na druhej strane už vtedy boli skupiny ekonómov, ktoré tlačili centrálnu banku a aj mňa osobne do toho, aby sme začínali s oveľa silnejšou menou. No to, že má mena menej núl, o jej sile nesvedčí.“
Čo je teda silná mena?
„Taká, ktorá dokáže vo svojom vývoji držať krok s uznávanými zahraničnými menami reprezentujúcimi silné ekonomiky. Napríklad dolár či euro.“
Politika silného konečného kurzu koruny k euru by sa dala čakať od pravicovej vlády, ktorá robí tvrdé reformy a chce tak podnikateľov prinútiť k úsporám. U nás o silný kurz bojuje ľavica, ktorá reformy nerobí. Nevidíte v tom paradox?
„Mnohí, a nielen politici, v tom vidia šancu zvýšiť životnú úroveň meranú cez HDP na obyvateľa. Chcú obísť ťažkú cestu prirodzeného rastu k bohatstvu. Má to však svoju logiku. Druhý logický prvok je, že silný kurz pomôže na niekoľko mesiacov stlmiť rast cien.“
Vyzerá to tak, že konečný kurz by mohol byť 30 korún za euro. To sa dobre počíta.
„Akýkoľvek kurz sa dobre počíta.“
Odráža ten kurz silu ekonomiky?
„Kým som bol v Národnej banke, veľmi citlivo sme merali dosah zmeny kurzu na konkurenčné prostredie z pohľadu slovenských výrobcov. Na túto tému som v súvislosti s konverzným kurzom čakal viac diskusií.“
Myslíte si, že vláda a Národná banka dostatočne zohľadňujú pri vyjednávaní konverzného kurzu aj záujmy exportérov?
„Neviem, do akej miery s nimi komunikujú.“
Ako by ste na mieste guvernéra vnímali, že koruna láme jeden rekord za druhým?
„Podobná situácia tu už bola. Vždy keď centrálna banka mala pocit, že to nezodpovedá vývoju v ekonomike, robila protiopatrenia. Buď verbálne, alebo intervenciami na finančnom trhu.“
Tento rok Národná banka nič také nerobila, hoci naša mena patrí medzi najrýchlejšie sa posilňujúce na svete. Guvernér Šramko veľakrát upozorňoval, že koruna sa posilňuje prirýchlo, nedávno však prestal. Čo si o tom myslíte?
„Na to, aby som fundovane vedel odpovedať, musel by som mať na stole kvalitné analýzy.“
Ale názor máte.
„Platí, že centrálna banka má mať dlhodobejšie ekonomické ciele ako politici. V tom je aj podstata napätia, ktoré zvykne byť medzi centrálnou bankou a vládou nielen u nás, ale aj v zahraničí. Vysvetľujem si to tak, že banka si uvedomuje, že ide len o obdobie niekoľkých mesiacov. Preto necháva väčší priestor ambíciám politikov.“
Vy by ste presadzovali čo najsilnejší kurz, alebo by ste boli opatrný?
„Odpoveď by mi dali slovenskí exportéri. Ak by som cítil, že príliš veľké zhodnotenie kurzu by mohlo v prvom období eura utlmovať export, videl by som v tom veľké riziko.“
Čiže by ste viac načúvali, čo hovoria exportéri?
„Názor exportérov je v tomto veľmi dôležitý. Nemôžeme ho prehliadať.“
Aký záväzok prijíma vláda pre svoju hospodársku politiku, keď vstupuje do eurozóny so silnejším kurzom?
„Vstupom do eurozóny strácame určité nástroje. Samostatná menová politika, ak sa robí profesionálne, má svoje výhody. O tom sa dnes veľa nehovorí, ale je to tak. Ak sa nebudeme usilovať o stabilitu rozpočtu a ekonomiky, môže sa to prejaviť vo vyššej nezamestnanosti a v spomalení ekonomického rastu. Vezmite si niektoré menové únie. Napríklad v USA sú viac, ale aj menej vyspelé štáty. Pozrite sa na menovú úniu východného a západného Nemecka. Aké to bolo pre východných Nemcov na začiatku krásne. Zavedenie eura teda neznamená, že dobehneme maratón a je čas na občerstvenie a oslavu. To najťažšie je ešte pred nami. Z hľadiska životnej úrovne EÚ máme stále čo dobiehať.“
Čo by mala vláda robiť okrem toho, že bude mať vyrovnaný rozpočet?
„Udržiavať konkurenčnú trhovú ekonomiku so všetkým, čo k tomu patrí. Počnúc legislatívou až po vymožiteľnosť práva.“
Dokáže to táto vláda? Sú na to rôzne názory.
„Mnohí ani neverili, že bude schopná dotiahnuť euro až do finálnej fázy.“
Vy ste verili? Vás nevyľakala ich ľudová predvolebná rétorika?
„Patrím medzi tých, ktorí veľmi rýchlo utekajú odtiaľ, kde politici ponúkajú niečo zadarmo. Väčšinou je to napokon predražené.“
Máte skúsenosti s ekonomikou ešte z čias Mečiarovej vlády. Ako sa odvtedy situácia zmenila?
„Obrovskú časť ekonomiky tvorí súkromný sektor. Ak sa niekto chváli ekonomickými výsledkami krajiny, vlastne tým ďakuje súkromnému sektoru za to, čo robí. Ekonomika je dnes už menej závislá od bežných rozhodnutí vlády. Ak nevznikne vo verejnom sektore príliš silná kreativita, tak sa o budúcnosť našej ekonomiky nebojím.“
Aká kreativita?
„Napríklad špeciálna tretia, štvrtá alebo piata cesta. Lepšie je ísť po ceste konkurenčnej trhovej ekonomiky, lebo to sa osvedčilo.“
Ako sa vám na poste guvernéra darilo nájsť zhodu v hospodárskej politike počas rôznych vlád?
„Veľakrát sa stalo, že krátkodobé ciele vlády boli z pohľadu centrálnej banky príliš optimistické, niekedy riskantné. Napríklad vo výstavbe diaľnic sme išli z extrému do extrému. Raz sme ich chceli vybudovať v enormne krátkom čase a vyzeralo, že všetky voľné ekonomické kapacity pôjdu do diaľnic. Inokedy sme zasa výstavbu infraštruktúry úplne zastavili. Ekonomike škodí jedno aj druhé.“
Teraz sme vo fáze, že všetko sa musí stihnúť do roku 2010.
„Keď sa musí, tak sa musí.“
Ako ste dokázali Mečiara presvedčiť, že musí prijať prísnu menovú politiku a vysoké úrokové sadzby, ktoré politika jeho vlády vyvolala?
„Nebolo na výber. Boli len vysoké sadzby, nízke neboli.“
Mohli ste predsa pustiť do obehu nové peniaze.
„To určite nie. Základný problém vtedy bol, že istá skupina ľudí za problémy s financovaním deficitu rozpočtu vinila prísnu menovú politiku. Súhlasil som s prvou časťou ich analýzy, že je problém s deficitom. No nevidel som dôvod obetovať menovú stabilitu na to, aby niekto pochopil, že treba riešiť problémy vo verejných financiách. Výsledok boli vysoké úrokové sadzby.“
Ako sa vám podarilo presvedčiť túto skupinu ľudí a aj premiéra?
„Reálny vývoj ukázal, že správne boli naše analýzy.“
Mečiar prešiel na vašu stranu?
„Bol prístupný argumentom a vnímal realitu. Ekonomická realita bola na našej strane. Bol som presvedčený, že disponujem správnymi argumentmi. Keď som sa dostal pod tlak, stál som pred rozhodnutím, či ohrozím svoju pozíciu neposlušnosťou, alebo neprofesionálnosťou. Stavil som radšej na prvú možnosť.“
Autor: Ľuboš Jančík © SME
