BRATISLAVA. Od konca mája Ústavný súd avizoval, že v stredu rozhodne o zákone o preukazovaní pôvodu majetku. Stále však rozhodnuté nie je, pretože sudcovia nestihli svoj verdikt odhlasovať.
Plénum o ňom malo hlasovať tesne pred jeho popoludňajším vyhlásením. Keďže však súhlasilo s odročením, tak sudcovia nakoniec nehlasovali. Potvrdil to hovorca súdu Jozef Skybjak.
Odročením na september získali sudcovia dva mesiace na definitívne rozhodnutie. Pre vládnu koalíciu to znamená pokojné leto, keďže zákon o preukazovaní pôvodu majetku mohol vyvolať medzi Smerom, HZDS a SNS spor. Zákon je agendou Smeru, ale jeho koaliční partneri s ním nesúhlasili.
Akékoľvek ovplyvňovanie sudcov Skybjak odmieta. „Ústavný súd je nezávislý orgán ochrany ústavnosti. Chcete to spochybniť?“
Paška mal na rozhodnutí byť ako zástupca Národnej rady, ktorá zákon obhajovala. Proti nej stáli dve skupiny poslancov, ktorých zastupovali Katarína Tóthová z HZDS a Ján Drgonec. Odročením boli prekvapení.
Tóthovú neprekvapilo len odročenie, ale aj to, že sudcovia stále nerozhodli. „Keď už chceli vyhlásiť rozhodnutie, tak by bolo logické, aby to už mali odhlasované,“ povedala poslankyňa.
Tóthová sa na vyhlásenie rozhodnutia do Košíc v stredu nechystala. Dôležitejšia bola pre ňu schôdza Národnej rady. Z rovnakého dôvodu sa ospravedlňoval aj Paška, ktorý však na svojej účasti trval.
Na súd nešiel ani druhý zástupca poslancov Ján Drgonec. Kritizuje, že aj tak ho nikto ako účastníka konania neinformoval o odročení.
Paška má podľa Drgonca právo byť na vyhlásení verdiktu, hoci už sa k nemu nemohol vôbec vyjadrovať. Ak žiadal o odročenie, z toho Drgoncovi vyplýva, že „tuší, že to nebude v prospech projektu Smeru“.
To, že mu súd vyhovel, nepovažuje Drgonec za štandardné. „Nie je to štandardné, pretože sa to udialo prvýkrát a Ústavný súd funguje už šestnásty rok,“ hovorí. „Je však trochu čudné z hľadiska nejakej politickej kultúry, že v tomto prípade pociťoval povinnosť byť prítomný na vyhlásení rozhodnutia, ale vo väčšine iných prípadov vedených proti Národnej rade sa nikdy nikto z vedenia parlamentu neunúval dostaviť sa na rozhodnutie,“ povedal Drgonec.
Naopak, Tóthová nemá výhrady k tomu, že súd vyhovel Paškovi a prispôsobil sa tak jeho programu. Hovorí, že aj jej Ústavný súd vyhovel a presunul pojednávanie, ak v pôvodnom termíne rokoval parlament.
Vždy však išlo o pojednávanie, počas ktorého môžu účastníci vystupovať so svojimi argumentmi. V prípade vyhlasovania rozhodnutia už túto možnosť nemajú. Na Ústavnom súde si len vypočujú verdikt.
Rozhodnutie o zákone o preukazovaní pôvodu majetku už raz Ústavný súd odročil. V apríli 2006 bol však dôvodom nedostatok ústavných sudcov. Vtedy bola dohoda, že o dôležitých zákonoch bude rozhodovať len v plnej zostave. Súdu však sudcovia chýbali dlhodobejšie, pretože poslanci neboli schopní zvoliť kandidátov, z ktorých by prezident mohol sudcov vymenovať. Kompletné trinásťčlenné plénum má Ústavný súd až od februára minulého roka.
Nie je to štandardné, pretože sa to udialo prvýkrát a Ústavný súd funguje už šestnásty rok.
Ján Drgonec, právnik, bývalý sudca Ústavného súdu
