VARŠAVA, PARÍŽ. Nicolas Sarkozy si takto svoj veľký deň nepredstavoval. V čase, keď preberal od Slovincov polročné predsedníctvo v Európskej únii, dostal poriadny kopanec z Varšavy. Prezident Lech Kaczyński odkázal do Paríža, že nepodpíše Lisabonskú zmluvu.
„V tejto chvíli je otázka zmluvy bezpredmetná. Ťažko povedať, ako to skončí,“ povedal prezident pre Dziennik. Podľa neho môže Európa fungovať aj ďalej podľa zmluvy z Nice a nič závažné sa nestane.
Nevylúčil však, že text niekedy v budúcnosti podpíše.
Rozčarovanie z Paríža
„Prezident Kaczyński nebol nikdy ľahký partner, s ktorým by šlo budovať Európu,“ reagoval Elyzejský palác. Varšavu upozornil, že bez novej zmluvy sa nebude môcť pokračovať v rozširovaní na Východ, keďže zmluva z Nice je stavaná iba na 27 krajín.
„Nevidí sa mi férové, že ten, kto sa dostal do únie a cíti sa v teplučku, bráni v tom ostatným,“ povedal francúzsky veľvyslanec na Slovensku Henry Cuny. Podľa neho si poľský prezident mohol na vyjadrenie svojho názoru vybrať aj vhodnejšiu chvíľu.
Lisabonskú zmluvu v apríli schválili obe komory poľského parlamentu. Podľa ústavy ju teraz prezident musí podpísať, nešpecifikuje však, v akom období.
Euroskeptický prezident Kaczyński je s Lisabonom dlhodobo nespokojný, pretože nový spôsob hlasovania znižuje vplyv takmer 40-miliónového Poľska. Súčasť zmluvy – Charta základných práv, dokonca podľa neho ohrozuje tradičné poľské postoje - ako je nesúhlas so sobášmi homosexuálov a zákaz potratov.
Analytici považujú Kaczyńs-kého slová za trápne pripomenutie Sarkozymu, že v Poľsku je silná euroskeptická vlna. Pripomínajú, že práve prezident do noci naťahoval rokovania lídrov o Lisabone, aby vybojoval čo najlepšie podmienky pre Poľsko.
České váhanie
Lisabonskú zmluvu v polovici júna odmietli Íri v referende, lídri únie sa však na následnom bruselskom summite dohodli, že ratifikácia bude pokračovať. Dublin dostal čas na reflexiu a na jeseň by mal navrhnúť, ako krízu vyriešiť.
Vrásky robia únii aj Česi, kde je zmluva v súčasnosti na Ústavnom súde a prezident Václav Klaus ju označil za „mŕtvu“.
Lisabon je zaseknutý aj v Nemecku, kde o ňom rozhoduje Ústavný súd v Karlsruhe.
„Niečo nie je v poriadku. Niečo nie je vôbec v poriadku. Pri budovaní Európy sa urobili chyby,“ povedal Sarkozy pre televíziu France 3. Ľudia prestávajú podľa neho únii dôverovať.
Spolu s nemeckou kancelárkou Merkelovou sa nechcú Lisabonu vzdať, aj keď priznávajú, že je nereálne, aby začala platiť 1. januára. Dúfajú aspoň, že sa text stihne ratifikovať do júnových volieb do Európskeho parlamentu. Poliaci sú zaskočení
Prezident Lech Kaczyński prekvapil vládu – nechce podpísať Lisabonskú zmluvu.
Poľský prezident Lech Kaczynski sa rozhodol nepodpísať nateraz Lisabonskú zmluvu. Ako povedal pre noviny Dziennik, po jej odmietnutí v írskom referende je ,,bezpredmetná“.
Jeho rozhodnutie prekvapilo poľských vládnych politikov. ,,Podpis Lisabonskej zmluvy je v poľskom záujme. Ťažko akceptovať situáciu, aby sme sa ako krajina stali pre úniu zbytoční,“ reagoval premiér Donald Tusk. S Kaczynským sa stretol deň predtým, ako Dziennik zverejnil prezidentove vyjadrenie. Nič nenasvedčovalo tomu, že prezident urobí takéto rozhodnutie, povedal premiér Tusk.
Prezidenta kritizovali aj opoziční ľavičiari. Europoslanec Marek Siwiec napísal, že prezident ratifikáciu odmieta proti vôli Sejmu a Senátu, väčšiny spoločnosti, proti záujmom Poľska a proti sebe samému: On je spoluautorom lisabonského kompromisu.
(zk)
Írov prví podržali Česi
Hlavným odporcom reformy únie je aj v Česku prezident. Václav Klaus sa doťahuje s Mirkom Topolánkom.
Prvou európskou hlavou štátu po írskom nie, ktorá zapudila Lisabonskú zmluvu, bol známy euroskeptik, český prezident Václav Klaus.
Silné protibruselské krídlo v jeho materskej strane momentálne vedie. Senátori ODS dali text zmluvy po súdiť Ústavnému súdu a jeho schválenie tak odsunuli na neurčito.
Odporcom únie spočiatku načúval aj premiér Mirek Topolánek. Na Lisabonskú zmluvu by ešte pred dvomi týždňami nestavil ani sto korún a pred francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym hovoril o jej konci. Po stretnutí s ďalšími lídrami únie však otočil.
Topolánek už tvrdí, že zmluva nie je mŕtva a že „ratifikačný proces prakticky pokračuje“. Ani zmena jeho postoja však nezaručuje, že pri hlasovaní v parlamente dokáže presvedčiť svojich straníkov, aby hlasovali za. A hoci ostatné strany s reformnou zmluvou problém nemajú, v senáte má ODS dostatok hlasov na jej zablokovanie.
(juk)
Nemci čakajú
Krátko pred poľským prezidentom zastavil ratifikáciu Lisabonskej zmluvy nemecký prezident Horst Köhler. S podpisom chce čakať do rozhodnutia Ústavného súdu. Ten má rozhodnúť, či Lisabonská zmluva nie je protiústavná.
Rovnaký postup zvolil Köhler v roku 2006 v prípade euroústavy. Tá nakoniec v referendách vo Francúzsku a v Holandsku neprešla.
Ústavný súd zrejme tento rok nerozhodne, takže Lisabonská zmluva nemôže začať platiť 1. januára 2009.
(mim)
Rakúšania sa pridali k euroskeptikom
Vládna sociálna demokracia mení svoj proeurópsky postoj. Chce o každej eurozmluve referendum.
Rakúsko prežíva svoj vlastný Lisabon. Hoci krajina zmluvu bez problémov ratifikovala, žiada teraz vládna sociálna demokracia (SPÖ), aby o každej ďalšej eurozmluve rozhodovali Rakúšania v referende. Aj o tej, ktorá by nahradila Lisabonskú. Pre proeurópsku stranu kancelára Alfreda Gusenbauera je to zásadná zmena.
Obrat v európskej politike prekvapil rovnako ako spôsob, akým ho vláda oznámila. Kancelár vyhlásil svoj zámer listom v najčítanejšom bulvárnom denníku. Bez diskusie s prezidentom, s koaličným partnerom, či s kolegami v strane. Vybral si k tomu euroskeptický Kronen Zeitung, ktorý deň po rafitikácii Lisabonskej zmluvy vyšiel s titulkom: Porušenie ústavy v parlamente. Kancelár Gusenbauer obetoval Európsku úniu z vnútropolitických dôvodov. Veľká koalícia s ľudovcami je už niekoľko mesiacov v kríze a preferencie sociálnych demokratov klesajú. Rakúsko, ktoré do únie vstúpilo v roku 1995, je také skepticky naladené, že nie je ťažké získať nových voličov protieurópskym ťažením. Podľa posledného Eurobarometra rozmýšľajú o únii rovnako ako Briti. Len 28 percent vníma úniu pozitívne.
Mnohí navyše kancelára upodozrievajú, že ide o ústretové gesto voči tretej najsilnejšej strane v krajine - slobodným. Bývalá strana populistu Jörga Haidera ostala aj pod vedením Heinza-Christiana Stracheho protieurópska a získava nespokojných voličov veľkých strán.
Prvá reakcia voličov vyšla. Podľa bleskového prieskumu mobile-research 67 percent opýtaných podporilo myšlienku referend. Podľa politológa Petra Ulrama z inštitútu Fessel „koncept SPÖ nevyjde“.
Proti je väčšina voličov SPÖ, ale aj prezident Heinz Fischer. Ten včera svojej materskej strane odkázal: žiadne predčasné voľby a žiadna zmena v európskej politike.
Miriam Zsilleová
Je to dobrodružný europopulizmus.
Joschka Fischer, bývalý nemecký šéf diplomacie
Autor: Štefan Hudec © SME Kateřina Šafaříková
