Žila sama a takmer do posledku si upratovala, varila, starala sa o domácnosť.

Vysoká, rovná, pevná žena, vždy upravená. Bola krajčírkou a vždy sa pekne obliekala. V posledných rokoch nie ľahkého života robila len drobné opravy odevov, ale predtým... Hoci žila z dôchodku, peniaze si zadelila, dokonca aj ušetrila.

Omu Fridu nikdy nikto nenašiel odutú či bez nálady. Každého si vypočula, ak mala pocit, že človek čaká na povzbudenie, rada ho poskytla.

Prečo na ňu myslievam? Lebo našinec si zvykol často sa na všetko žalovať, vstávať ráno s obavami a bez chuti do života. To som u Omy Fridy nikdy nezažila, hoci muža mala v ruskom gulagu, so synom bola evakuovaná. Prežila dve svetové vojny, deväť výmen peňazí a do smrti si pamätala číslo svojho bankového konta aj s pinom.

Od deväťdesiatky každý rok oslavovala svoje narodeniny v reštaurácii so živou hudbou a pozvanými hosťami. Vraj ak by boli posledné, nech si ju všetci pamätajú.

Opatrujem štrikované papuče do postele, ktoré mi darovala na posledné Vianoce.

A snažím sa dobre si pamätať jej úžasný prístup k životu.

Autor: Mária Šišuláková, publicistka